Delenie na pravicu a ľavicu je totiž na Slovensku naozaj len hrou marketingu a politického symbolizmu, pričom kedykoľvek je to výhodné pre jedných či druhých, hranica sa rýchlo zotrie a prichádzajú „pragmatické“ dohody s požitkami pre zúčastnených.
Aj vy máte pocit, že stačilo?
Ten pocit mám aj ja a dozrieval vo mne už dlhšie. Voľba predsedu NKÚ je len bodkou, ktorá tento pocit naplnila po okraj.
Čo sa s tým dá robiť?
Potrebujeme zmenu prístupu. Potrebujeme jednak nový étos politiky, ktorá nás odlíši nielen od smeráckej vládnej moci, ale aj od opozície. Tej opozície, ktorej korene siahajú k dedičstvu dzurindových vlád, a ktorá dodnes nebola schopná sebareflexie alebo aspoň strohého a pokorného „prepáčte“!
Étos stredovej pozície je celkom jednoduchý:
dôveryhodná a komunikatívna občianska politická platforma,
hodnotové spory o riešenie a program, a nie personálne spory a zákopové vojny,
politika pre tých, ktorý majú rozum aj srdce a ide im o vec, a nie len o ideologické nálepky,
zároveň otvorená a transparentná politika pre tých, ktorí chcú veci meniť.
Extrém na jednej strane tvorí Smer a jeho vláda, a na strane druhej čoraz viac radikalizujúca sa opozícia, ktorá sa stavia do úlohy vyšetrovateľov, prokurátorov a sudcov súčasne.
Tento extrém plodí polarizáciu Slovenska, povzbudzuje ešte radikálnejšie a deviantnejšie prístupy k politike, čo nakoniec môže viesť k prieniku nihilistických, demokracii nepriateľských síl do parlamentu. Platí totiž stále, že plody slovného podpaľačstva zbiera vždy niekto iný.
Slovensko dnes potrebuje pokojnú stredovú silu politického realizmu. Silu, ktorá ponúkne zmysluplný a čitateľný plán, čo so Slovenskom po roku 2016, a nielen na jedno volebné obdobie.
Potrebujeme ako soľ pozitívnu politickú víziu, ktorá bude ľudí spájať na základe pozitívnych emócii, dôvery, že to tu má ešte zmysel a viery, že osud zmeny charakteru Slovenska nie je vopred prehratý boj.
„Hlavu hore Slovensko“, názov tohto môjho článku, nie je len prázdny slogan.
Je to občiansky postoj.
Postoj, že to podstatné stále máme v rukách, že je len na nás, či uvoľníme cestu rôznym extrémistom a deviantom, ktorí len čakajú na svoju príležitosť zmocniť sa politiky a využiť ju na svoje egoistické ciele.
„Hlavu hore Slovensko“, je mobilizačný odkaz. Smerom do vnútra krajiny hovorí, aby sme zahodili nihilizmus, márnotratnosť a svojský slovenský negativizmus a zodvihli hlavu nad obzor, odpútali sa od prízemnosti. Smerom k okoliu krajiny hovorí, že treba s nami rátať.
Cítime sa sebavedomou súčasťou Európy a sveta. To znamená, že máme svoj názor. No na rozdiel od iných politických síl, nejačíme ukrivdenosťou a sebatrpiteľstvom, ale cítime sa tak silní, že k našej vízii vieme v Európe pozvať aj iných a získať ich pre naše názory a ideály.
Slovensko dnes potrebuje zásadnú zmenu v politike – začať nanovo.
Potrebuje hlas 60 % obyvateľstva, ktoré tvoria pokojný, a dnes možno mlčiaci, stred.
Poďme sa spolu o to pokúsiť.
