Okrem toho, že všetci svorne nadávajú na politiku a politikov (väčšinou nerozlišujú medzi koaličnými a opozičnými), mnohí z nich už majú vážny problém nájsť si prácu. Tí šťastnejší, ktorí ju ešte zatiaľ majú, sa zase obávajú, že o ňu prídu. Okrem rastúcej nezamestnanosti ich trápi aj stále menej peňazí na slušný život, sociálna nespravodlivosť a všadeprítomná korupcia.
Ale najzaujímavejšie je, že väčšina z nich sa zhodne na tom, že tak „blbá nálada“ ako je teraz na Slovensku ešte asi nebola a nevidia najmenšiu nádej na zlepšenie. Z toho pramení silný pocit frustrácie, spoločenského nezáujmu. Ich životy sa dostali z módu „užívania“ do módu „prežívania“, v niektorých prípadoch sa už takmer boja o prežitie.
V spoločnosti cítiť čoraz väčší smútok a beznádej. Nedostatok hnacej sily, pokles nálady, strata nadšenia, radosti zo života a emocionálnej energie sú vraj často varovnými symptómami nastupujúcej depresie.
Podľa výskumov psychológov je jedným z najčastejších spúšťačov depresie strata pracovného miesta (ďalším je strata životného partnera). V kontexte rastúcej nezamestnanosti je tak na prvý pohľad zjavná spoločenská príčina depresií. A keďže strata zamestnania dnes hrozí čoraz väčšiemu počtu ľudí, Slovensko sa stále viac prepadá do stavu klinického obrazu depresie.
Alarmujúca je najmä nezamestnanosť mladých ľudí, historicky najvyššia od roku 2002. Až 35,3 % z nich je evidovaných na úradoch práce. To znamená, že každý tretí mladý Slovák nemá prácu.
Ako pomôcť Slovensku trpiacemu depresiou, keď nasadenie účinných „antidepresív“ v podobe hospodárskeho rastu a nových pracovných miest nie je na dohľad?
Zdá sa, že premiér Fico konečne objavil riešenie. Ako povedal na prednáške študentov Paneurópskej vysokej školy, fajčenie marihuany by podľa neho nemalo byť viac trestným činom, ale priestupkom.
S nadsádzkou by sa dalo povedať, že rast nezamestnanosti môže viesť k dekriminalizácii marihuany.
