Ale asi najobskúrnejšou daňou, aká kedy na Slovensku existovala, bol výmysel vtedajšej ministerky Schmögnerovej na zavedenie dane zo straty.
Neviem, či si to ešte pamätáte, ale v roku 2002 platil predpis, podľa ktorého všetky obchodné spoločnosti museli zaplatiť daň z príjmu vo výške najmenej 24 tisíc korún, bez ohľadu na to, či dosiahli zisk alebo stratu. Hoci zavedenie dane zo straty podporil aj Ivan Mikloš, medzi podnikateľmi nastalo doslova povstanie - a nová vláda v júli 2002 tento nezmysel zrušila. Môj kolega z hnutia NOVA Martin Chren ešte predtým pomáhal podať voči nemu námietku na Generálnu prokuratúru.
Ministrovi financií Petrovi Kažimírovi po desiatkach iných opatrení, ničiacich podnikateľské prostredie a pracovné miesta, zjavne došla fantázia. A rozhodol sa zopakovať toto opatrenie „Brutálnej Brigity“.
Hrozí, že znovuzavedenie dane zo straty bude posledným klincom do rakvy firmám, ktoré bojujú s dopadmi krízy, druhotnej platobnej neschopnosti, alebo len začínajú a ešte nedokážu zarábať.
Je jasné, že zvyšovať dane dokáže aj cvičená opica, ak narazí na problém v štátnom rozpočte. Je však jasné aj to, že zvyšovanie daní nefunguje (aj preto po zvýšení sadzby dane z príjmu pre firmy z 19 na 23 % nevybrali Peter Kažimír a spol. primerane viac).
Zmeny v zákone o dani z príjmov, zákone o DPH, zákonníku práce, obchodnom zákonníku, zavádzanie nových bariér pre vznik firiem, zavádzanie súhlasov pri prevodoch podielov vo firme, zálohy na DPH aj ak sa stanete platiteľom zo zákona, ustanovenie ručenia odberateľa za plnenie daňovej povinnosti dodávateľa, zodvodnenie dohodárov, brutálne útoky daňových kontrolórov na najmenšie firmičky (a veľké ryby so silným politickým krytím spokojne „podnikajú“ v oblasti DPH ďalej-pozdravujem „Daňovú kobru“), to všetko sú zúfalé kroky vlády Roberta Fica, ktoré Slovensku oveľa viac škodia, než pomáhajú - a ako sa ukázalo, nefungujú.
Pri troche pritiahnutia za vlasy môžem povedať, že som očakával pokus vlády Smeru zdaniť všetko. Už prvé výstupy Inštitútu finančnej politiky naznačovali, že Slovákov pod ministrovaním Petra Kažimíra čaká po vodnom a stočnom možno aj daň zo vzduchu. Ale plán zdaniť nič, vyrubiť daň z mínusu, daň zo straty, ten nasadil korunu všetkému.
Desiatky tisíc firiem bojujú na Slovensku o prežitie, no aspoň zamestnávajú ľudí. Sú to najmä malé a stredné podniky. A práve im hodí vláda ďalšie poleno pod nohy, povinnosť platiť minimálnu daň zhruba 1000 eur?
Veľkým firmám to samozrejme neublíži. Ak by sa aj automobilka či iný veľký závod dostali do straty, tisíc eur si ani nevšimnú. Ale čo všetci tí mikro a malí zamestnávatelia, ktorí doslova bojujú o každý cent?
Daň zo straty špeciálne zničí najmenších z postihnutých podnikateľov. Tých, o ktorých sa hovorí, že sú chrbtovou kosťou našej ekonomiky.
Že chrbtovú kosť nemá Robert Fico, to už vieme. Ale že sa o ňu rozhodne pripraviť celú krajinu, to by som nečakal ani v najhoršom sne.
Načo sa má podnikateľ snažiť bojovať o svojich zamestnancov, investovať a postupovať riziko, keď ho vláda ubíja na každom kroku?
Ako sa má malý podnikateľ, ktorému jeho odberatelia neplatia faktúry, ale on musí DPH odvádzať štátu vopred, cítiť, keď na neho minister financií uvaľuje ranu za ranou a zdaní mu aj jeho straty, zatiaľ čo vyvolení kamaráti Smeru dostávajú miliónové dotácie, hoci vôbec netvoria nové pracovné miesta?
Kde nič nie je, ani smrť neberie, hovorí sa - o Slovensku a vláde Roberta Fica už však ani to neplatí.
