Už desaťročia počúvame sľuby o zlepšovaní dopravy vo Vajnoroch.
Ale na to, aby sa sľuby vôbec mohli stať a aby sa Vajnory nestali „dedinou odrezanou od Bratislavy“, je potrebné zafixovať v územnom pláne koridory pre budovanie dopravnej infraštruktúry. Jedným z konceptov je dlhodobo známy „Severný obchvat“ a „Východný obchvat“, na ktorý sa ako keby zabudlo.
Vedeli ste o tom, že doprava z Roľníckej ulice by sa dala odkloniť z karpatskej strany Vajnor Severným obchvatom a z východnej tiež? Nejeden z vás si povie, že to nie je žiadna novinka. Máte pravdu, koncept je dlhodobo známy! Prečo sú teda Vajnoráci a ľudia prechádzajúci cez Vajnory obeťou neznesiteľnej dopravnej situácie? Všetci sme čakali ako na spasenie na diaľnicu D4/R7, ktorá trochu pomohla odľahčiť Vajnory, ale z dlhodobého hľadiska prinesie ďalší rozvoj v okolí diaľnice a teda ďalšie zahusťovanie. Prečo teda už dávno nemáme obchvaty Vajnor? Každý kto situáciu sleduje dlhodobo, vie, že veľká časť Vajnorákov bola proti umiestneniu diaľnice vedľa Vajnor a preferovala jej alternatívne trasovanie. Keby neboli kolóny na Roľníckej ulici odpor voči diaľnici vo Vajnoroch by bol pravdepodobne výraznejší. Aj takýto motív sa ponúka z tejto logickej úvahy. Aká je úplná skutočnosť a kto je zodpovedný, to sa dnes môžeme len domnievať. Faktom ostáva, že diaľnicu tu už máme a nič nebráni kompetentným, aby konečne nastavili priority na strategické projekty Vajnorských obchvatov a tým na dlhé roky vymazali vajnorský fenomén kritickej dopravy. Toto by malo byť jednou z priorít pre vašich zástupcov v miestnom, mestskom, ale aj župnom zastupiteľstve.
Je neprípustné, aby sa zastavali všetky koridory na vybudovanie lepšej dopravy, preto je potrebné trvať na urýchlenej aktualizácii územného plánu aj v tejto oblasti. Už nesmieme dovoliť, aby sa zopakoval scenár zle umiestneného obchodu na kruhovom objazde, kde kompetentným nestačilo ani referendum, strategické plánovacie dokumenty ani odborné a znalecké posudky na to, aby rozhodli vo verejnom záujme. Ako sa vraví, čo sme si zvolili to máme...
Po dokončení úseku diaľnice D4 okolo Vajnor už nič nebráni výstavbe obchvatov. Už nejaký čas je jasná kľúčová poloha križovatky na Čiernu vodu, od ktorej by sa mal obchvat napájať. Doprava by mala byť vedená od kruhového objazdu, pri nákupnom centre Vajnoria, Severným obchvatom až na východnú stranu mestskej časti. Tu sa budete môcť napojiť na diaľnicu D4 aj pokračovať do Grobu.
Najaktuálnejšie spracovanie najpravdepodobnejšej alternatívy trasovania je v územnom pláne zóny CEPIT.
Trasu severného obchvatu definuje územie ohraničené v urbanistickej štúdii "Nemecká dolina“.
Komplexný prehľad riešení rozvoja dopravy ponúka strategický dokument „Plán udržateľnej mobility Bratislavského samosprávneho kraja“.
Ktorý ponúka aj zokruhovanie električky s Račou ako opatrenie “E7. Prepojenie Vajnorskej a Račianskej radiály “za 20 000 000 EUR“.
Tento dokument vajnorské obchvaty označuje ako opatrenie „C29. Vajnory – Severný a Východný obchvat“. Obchvatové komunikácie budú slúžiť k lepšej dopravnej obslužnosti celej mestskej časti. Vybudovanie obchvatu zvýši bezpečnosť a zníži negatívny dopad na životné prostredie a umožní vylúčiť tranzitnú dopravu z centra Vajnor. Predpokladané investičné náklady sú 40 000 000 EUR. Zodpovedné za opatrenie je hlavné mesto SR Bratislava, realizácia až v roku 2050. Čo je o 20 rokov viac, ako bolo plánované a o 40 rokov viac, ako sľuboval bývalý starosta Ján Mrva pri východnom obchvate!
Dnes pre zmenu Severný obchvat sľubuje súčasný starosta Michal Vlček.
Ale vráťme sa k meritu veci, podľa platného Územného plánu hlavného mesta SR Bratislavy, od roku 2007 v znení zmien a doplnkov, sa uvažuje s vybudovaním komunikácie funkčnej triedy B2 kategórie MO 8,5 m od cesty III/1082 po Rybničnú ulicu, čiže Severného obchvatu Vajnor. Táto dopravná stavba je zaradená do zoznamu verejnoprospešných stavieb ako „D28 Severný obchvat mestskej časti Vajnory“ od cesty III/1082 po Rybničnú ulicu. Bohužiaľ, trasa nie je aktuálna v zmysle novej štúdie Nemeckej Doliny a Cepitu. Čiže alternatíva trasovania, podľa platného územného plánu, by mohla byť problematická. O nové zapracovanie trasy pre ochranu koridorov podľa dostupných informácií mestská časť doposiaľ nepožiadala.
Tiež sa v zmysle platného územného plánu mesta uvažuje s vybudovaním Východného obchvatu Vajnor. Mal by byť hlavným dopravným spojením na Chorvátsky Grob. V súčasnosti je hlavným spojením preťažená Roľnícka ulica. Východný obchvat sľuboval aj bývalý starosta Ján Mrva pred voľbami 2010, pričom podľa jeho slov mal byť postavený už v roku 2011.
Podľa aktuálneho platného územného plánu sa s budovaním týchto ciest uvažuje niekedy okolo roku 2030 a to sa pri zlom strategickom vedení môže ďalej odďaľovať. Územný generel dopravy Bratislavy hovorí o kritickom vyčerpaní komunikácii do 2030. Je to ten istý strategický dokument, ktorý už v roku 2015 vyhodnotil Vajnorský kruhový objazd ako nevyhovujúci a označil ho za najhoršiu okružnú križovatku v Bratislave. Výpočet kapacity okružnej križovatky je v prílohe prílohe 1.4.5.2.-5. V návrhovej časti prílohy 3.3.1a sú vhodné riešenia v podobe dvojpruhového kruhového objazdu s ponechaním by-pasov, prípadne dobudovanie ďalších alebo turbínovej križovatky.
Bohužiaľ, plocha pre komfortné dobudovanie kruhového objazdu bola zastavaná zle umiestneným obchodom, a to napriek tomu, že o týchto faktoch kompetentní vedeli. Ako môžete vidieť na obrázku variant „A“ má vnútorný priemer 31 metrov a vonkajší priemer 50 metrov. Rozmerové požiadavky na pôdorys turbínovej križovatky podľa Variantu B sú minimálne 52 x 60 metrov. Existuje aj alternatíva s mimoúrovňovou križovatkou.
Severný a Východný obchvat sú zakreslené aj v nadradenom územnom pláne Bratislavského samosprávneho kraja.
