Takéto bolo detstvo vo Vajnoroch. Pozrite si unikátne fotografie

Keď som písal článok o živote vo Vajnoroch, prezerali sme si s mojou mamou aj rodinný fotoalbum. A cez sviatočné voľné dni sme si posedeli v rodinnom kruhu a pospomínali, ako plynul čas, nie iba v našej mestskej časti ale i v našej rodine, ktorá má vo Vajnoroch hlboké korene. Rád by som sa so ctenými čitateľmi podelil o spomienky vo forme unikátnych záberov z nášho rodinného archívu. Na porovnanie som niektoré miesta nafotil v aktuálnej podobe.

Veľká noc

V našom kostole, ktorý je zapísaný do ústredného zoznamu pamiatkového fondu a sú v ňom uložené pozostatky vajnorského rodáka, saleziánskeho kňaza Titusa Zemana, som trávil značnú časť mladosti. V jeho blízkosti sa nachádza aj cirkevná škola a môj obľúbený park Pod lipami.

Veľkonočná svätá omša v roku 1995. (zdroj: archív J.O.)

Veľká noc pred cirkevnou základnou školou v roku 1995. (zdroj: archív J.O.)

A pred cirkevnou školu teraz, ja s manželkou Simonou za slobodna Hlavatou a našou dcérou Sofinkou. (zdroj: archív J.O.)

Ja a Viktor Fekete, s ktorým som vyrastal. Záber vznikol na Veľkú noc v roku 1995 na ich dvore na Pračanskej ulici 34. (zdroj: archív J.O.)

Ja a Václav Fekete (otec môjho kamaráta Viktora), doučoval ma matematiku. Na dvore na Pračanskej ulici 34 cez tohto ročné veľkonočné sviatky. (zdroj: archív J.O.)

Z nášho starého dvora

A toto je obchod a pohostinstvo na Roľníckej ulici číslo 47 vo Vajnoroch, vlastnila ho rodina Vrbovcov. Hneď vedľa obchodu U Vrbu bolo krajčírstvo. Moja mama si pamätám tie nožnice na čiernom skle a spomínam si aj na obrázky z módneho časopisu vo výklade.

Môj pradedo bol Jozef Vrba. Bol to uznávaný strojný mechanik. V čase mechanizácie poľnohospodárskej výroby bol jeden z mála špecialistov v okolí, chodili za ním zo široka - ďaleka. Opravoval mláťačky a aj inú techniku. Môj dedo Milan Ondruška bol zase uznávaný sústružník a otec Milan Ondruška je strojný inžinier. Takže strojarinu mám tak trochu v krvi.

V dome som býval s mojimi rodičmi prvé dva roky môjho života u babky Halíkovej. V súčasnosti tam žije sestra mojej mamy s manželom a ich dcéra. Je to dom vedľa známej cukrárne a zmrzlinárne vo Vajnoroch.

Obchod na Roľníckej ulici 47. Záber pochádza z roku 1940. (zdroj: www.spominajme.com)

Babka Mária Vrbová, po svadbe Halíková, fotografia je z roku 1955 a vznikla vo dvore domu na Roľníckej 47. (zdroj: archív J.O.)

Opäť ja a moja sesternica Barborka Krištofičová v roku 1984. (zdroj: archív J.O.)

Naša suseda zo spoločného dvora Agneša Belajnová za slobodna Kysucká a ja v roku 1987. (zdroj: archív J.O.)

Ja na tom istom mieste v apríli 2022. Všimnite si tú krásnu hortenziu v pozadí, ktorá tam bola už v roku 1987. (zdroj: archív J.O.)

A ešte jedna aktuálna. Naša dcéra Sofia a ja s manželkou Simonou rodenou Hlavatou na dvore na Roľníckej 47. (zdroj: archív J.O.)

Peter Pritz, syn babkinej sestry Hedvigy Vrbovej (za slobodna) v roku 1957 na dvore na Roľníckej 47. Žil v USA, chudák nedávno predčasne umrel. (zdroj: archív J.O.)

V krásnej prírode

Vo Vajnoroch začína aj moje obľúbené chránené územie Šúr. Je to miesto, na ktoré sa vždy rád vyberiem vo voľnom čase. Keď som bol malý, chodili sme tam pozorovať aj raky. Dedo tam mal chatu, veľká škoda je že ju predal. A máme to iba na skok do pohoria Malé Karpaty.

Ja na chate v Šúri v roku 1984. (zdroj: : archív J.O.)

Ja a môj brat Michal Ondruška v roku 1993 v Malých Karpatoch. Pes v pozadí sa volal Ardo napokon sa v Malých Karpatoch aj stratil. (zdroj: archív J.O.)

Rodinný čas

Naša roľa, vedľa ulice Za humnami, v pozadí vidno družstvo. Dedo, otec, ja a vlčiak Žufo. Rok 1984. (zdroj: archív J.O.)

Tieto nasledujúce fotografie som síce už raz na blogu zverejnil, no mám ich veľmi rád. Najlepšie vystihujú ako plynie čas nie iba vo Vajnoroch. Najmä v živote jednotlivých obyvateľov, v tomto prípade v našej rodine.

Pri dome starých rodičov z otcovej strany na Pračanskej ulici 49. Dedo, otec, ja a vlčiak Žufo. Záber vznikol 1. januára 1983. (zdroj: archív J.O.)

Na tom istom mieste otec, ja a dcéra Sofinka, psa v súčasnosti nemáme. Fotografovali sme sa 3. apríla 2022. (zdroj: archív J.O.)

Edit 19.12.2022

Na facebook stránke "Vajnory v spomienkach" sa objavila fotografia mojej starej mamy. Veľmi sa tam podobá na moju dcérku Sofiu. Pripájam krátky príbeh o mojej Babke.

U pána farára, 1950(?) Vajnorský farár Filip Bachratý s krojovanými deťmi a so svojou zbierkou keramiky. Mária Vrbová, Iván Koiš, ??, Filip Bachratý, ? Feketová. Foto pre Vajnory v spomienkach poskytla Júlia Koišová. Poznámka Keď som ako 9-13 ročný chla (zdroj: Vajnory v spomienkach)

Vľavo moja stará mama. Mária Halíková za slobodna Vrbová. Narodila sa a žila na Roľníckej 47. Je to dnes dom hneď vedľa cukrárne. Bola zo starej Vajnorskej rodiny, zo strany matky sú to rodiny Vrbových, Brúderových, Feketeových a Hubáčkových. Manžel, môj starý otec Prof. Juraj Halík pôsobil ako poslanec miestneho zastupiteľstva, stará mama Mária Halíková rodená Vrbová pôsobila dlhodobo ako člen sociálnej komisie a člen výboru miestnej organizácie Červeného Kríža. Bola aktívna členka Slovenskej skautskej gildy Vajnory. Bojovala zo zákernou chorobou opustila nás 20.2.2020 vo veku nedožitých 80 rokov. Tí čo ju poznali vedia aká bola bojovníčka, aktívna, čiperná. Stále na teba Myslíme babka Mária.