Takéto bolo detstvo vo Vajnoroch. Pozrite si unikátne fotografie

Písmo: A^- | A⁺

Keď som písal článok o živote vo Vajnoroch, prezerali sme si s mojou mamou aj rodinný fotoalbum. A cez sviatočné voľné dni sme si posedeli v rodinnom kruhu a pospomínali, ako plynul čas, nie iba v našej mestskej časti ale i v našej rodine, ktorá má vo Vajnoroch hlboké korene. Rád by som sa so ctenými čitateľmi podelil o spomienky vo forme unikátnych záberov z nášho rodinného archívu. Na porovnanie som niektoré miesta nafotil v aktuálnej podobe.

Veľká noc

V našom kostole, ktorý je zapísaný do ústredného zoznamu pamiatkového fondu a sú v ňom uložené pozostatky vajnorského rodáka, saleziánskeho kňaza Titusa Zemana, som trávil značnú časť mladosti. V jeho blízkosti sa nachádza aj cirkevná škola a môj obľúbený park Pod lipami.

Veľkonočná svätá omša v roku 1995. (zdroj: archív J.O.)

Veľká noc pred cirkevnou základnou školou v roku 1995. (zdroj: archív J.O.)

A pred cirkevnou školu teraz, ja s manželkou Simonou za slobodna Hlavatou a našou dcérou Sofinkou. (zdroj: archív J.O.)

Ja a Viktor Fekete, s ktorým som vyrastal. Záber vznikol na Veľkú noc v roku 1995 na ich dvore na Pračanskej ulici 34. (zdroj: archív J.O.)

Ja a Václav Fekete (otec môjho kamaráta Viktora), doučoval ma matematiku. Na dvore na Pračanskej ulici 34 cez tohto ročné veľkonočné sviatky. (zdroj: archív J.O.)

Z nášho starého dvora

A toto je obchod a pohostinstvo na Roľníckej ulici číslo 47 vo Vajnoroch, vlastnila ho rodina Vrbovcov. Hneď vedľa obchodu U Vrbu bolo krajčírstvo. Moja mama si pamätám tie nožnice na čiernom skle a spomínam si aj na obrázky z módneho časopisu vo výklade.

Môj pradedo bol Jozef Vrba. Bol to uznávaný strojný mechanik. V čase mechanizácie poľnohospodárskej výroby bol jeden z mála špecialistov v okolí, chodili za ním zo široka - ďaleka. Opravoval mláťačky a aj inú techniku. Môj dedo Milan Ondruška bol zase uznávaný sústružník a otec Milan Ondruška je strojný inžinier. Takže strojarinu mám tak trochu v krvi.

V dome som býval s mojimi rodičmi prvé dva roky môjho života u babky Halíkovej. V súčasnosti tam žije sestra mojej mamy s manželom a ich dcéra. Je to dom vedľa známej cukrárne a zmrzlinárne vo Vajnoroch.

Obchod na Roľníckej ulici 47. Záber pochádza z roku 1940. (zdroj: www.spominajme.com)

Babka Mária Vrbová, po svadbe Halíková, fotografia je z roku 1955 a vznikla vo dvore domu na Roľníckej 47. (zdroj: archív J.O.)

Opäť ja a moja sesternica Barborka Krištofičová v roku 1984. (zdroj: archív J.O.)

Naša suseda zo spoločného dvora Agneša Belajnová za slobodna Kysucká a ja v roku 1987. (zdroj: archív J.O.)

Ja na tom istom mieste v apríli 2022. Všimnite si tú krásnu hortenziu v pozadí, ktorá tam bola už v roku 1987. (zdroj: archív J.O.)

A ešte jedna aktuálna. Naša dcéra Sofia a ja s manželkou Simonou rodenou Hlavatou na dvore na Roľníckej 47. (zdroj: archív J.O.)

Peter Pritz, syn babkinej sestry Hedvigy Vrbovej (za slobodna) v roku 1957 na dvore na Roľníckej 47. Žil v USA, chudák nedávno predčasne umrel. (zdroj: archív J.O.)

V krásnej prírode

Vo Vajnoroch začína aj moje obľúbené chránené územie Šúr. Je to miesto, na ktoré sa vždy rád vyberiem vo voľnom čase. Keď som bol malý, chodili sme tam pozorovať aj raky. Dedo tam mal chatu, veľká škoda je že ju predal. A máme to iba na skok do pohoria Malé Karpaty.

Ja na chate v Šúri v roku 1984. (zdroj: : archív J.O.)

Ja a môj brat Michal Ondruška v roku 1993 v Malých Karpatoch. Pes v pozadí sa volal Ardo napokon sa v Malých Karpatoch aj stratil. (zdroj: archív J.O.)

Rodinný čas

Naša roľa, vedľa ulice Za humnami, v pozadí vidno družstvo. Dedo, otec, ja a vlčiak Žufo. Rok 1984. (zdroj: archív J.O.)

Tieto nasledujúce fotografie som síce už raz na blogu zverejnil, no mám ich veľmi rád. Najlepšie vystihujú ako plynie čas nie iba vo Vajnoroch. Najmä v živote jednotlivých obyvateľov, v tomto prípade v našej rodine.