V roku 2018 sa v miestnom referende jasne ukázala vôľa obyvateľov Vajnôr – až 95 % hlasujúcich odmietlo zmenu územného plánu na území Starého letiska. Napriek tomu sa dnes, o sedem rokov neskôr, opäť objavuje tlak na masívnu výstavbu, a to v rozsahu 12 900 obyvateľov.
Túto tému som podrobne rozobral už v pôvodnom blogu:
🔗 Pripomienky – Letisko Vajnory (do 22. 4. 2025)
Rozhovor, ktorý na základe tohto blogu vznikol, odvysielala aj TV Bratislava.
🎥 Sledujte: YouTube – Rozhovor 28.4.2025
Verejný záujem? Zatiaľ nikde
Návrh výstavby má rovnakú intenzitu ako predchádzajúca štúdia AUREX odmietnutá už v roku 2018 (cca 160 obyv./ha).
Obyvatelia Vajnôr už dnes čelia tlaku výstavby v rozvojových lokalitách ako CEPIT, Nemecká dolina, Priečne, Nové Šúty či v lokalite Rybničná.
V tesnej blízkosti vzniká projekt Park City Triblavina pre ďalších 50-tisíc ľudí.
Funkcia územia v územnom pláne (rekreácia, šport, telovýchova) zostáva nezmenená – právny nárok developera neexistuje.
Snažíme sa získať všetky fakty – aj cez infozákon
Aby sme zistili, kto reálne zodpovedá za zadanie štúdie a aké dokumenty boli vypracované, podal som viacero žiadostí podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám:
Na Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR,
Na Magistrát hlavného mesta SR Bratislavy,
A priamo na Miestny úrad Bratislava–Vajnory.
Ako môžete vidieť na obrázku nižšie, Úrad pre územné plánovanie potvrdil, že nie je príslušný – žiadosť postúpil tiež na Miestny úrad Vajnory, tak to tam majú už 2x.
Verím že sa skoro dostaneme k informáciám pretože NESÚHLAS MESTSKEJ ČASTI VANORY podpísaný starostom MICHALOM VLČEKOM, by okamžite viedol z zamietavej reakcii MAGIATRÁTU a Vajnory by boli ZACHRÁNENÉ!
Ako sa VLČEK zachová? Pýtajte sa aj vy svojho starostu.
Momentálne teda čakáme na odpovede od miestnej samosprávy a magistrátu.
Čo sme žiadali?
Schválené zadanie k predmetnej štúdii,
Podklady z rokovania komisií a odborných útvarov,
Záznamy o zapojení mesta do tvorby a hodnotenia štúdie,
Jasnú pozíciu mesta a mestskej časti k plánovanej zmene funkcie územia.
Prečo je to dôležité?
Verejnosť má právo vedieť:
Kto pripravil zadanie štúdie?
Kto ho schválil?
A prečo sa znovu rozhoduje o tom, čo už raz verejnosť a samospráva odmietli?
Ak má mať participácia zmysel, musí byť transparentná a rešpektovať predchádzajúce rozhodnutia.
Staré letisko nemá byť rezervou pre developerské zisky, ale aktívnym priestorom pre komunitu, voľný čas a klimatickú stabilitu regiónu.
📣 Ak chcete byť informovaní o ďalšom vývoji, sledujte môj profil alebo sa zapojte do ďalších aktivít, o ktorých budeme informovať najmä prostredníctvom Facebooku:
👉 https://www.facebook.com/vajnorak
Vajnory si zaslúžia lepšiu budúcnosť ako tú, ktorú im dnes niekto kreslí od stola.
Juraj Ondruška, poslanec MČ Bratislava–Vajnory
Rozhovor o megaprojekte Staré letisko Vajnory, ktorý bol odvysielaný 28. 4. 2025 na TV Bratislava, si môžete pozrieť aj vo videu:
🎥 YouTube – Juraj Ondruška o megaprojekte vo Vajnoroch
Prepis rozhovoru nájdete nižšie:
28. 4. 2025 | Poslanec Juraj Ondruška o megaprojekte vo Vajnoroch
Redaktorka TV BA:
Začiatkom apríla sa v mestskej časti Vajnory konalo verejné prerokovanie urbanistickej štúdie Staré letisko Vajnory. Verejnosť sa tak mohla dozvedieť viac o developerskom projekte, ktorý zásadne zmení tvár dnešných Vajnor a počíta s výstavbou pre 12 900 obyvateľov. Ako sa k tomuto zámeru stavajú samotní Vajnoráci?
Aj o tomto bude dnešný rozhovor s autorizovaným stavebným inžinierom a poslancom v mestskej časti Bratislava–Vajnory, docentom Jurajom Ondruškom. Dobrý deň prajem.
J. Ondruška:
Dobrý deň.
Redaktorka TV BA:
Pán Ondruška, vy ste boli v roku 2018 predsedom petičného výboru vajnorského referenda. Ako dopadlo toto referendum?
J. Ondruška:
Jednoznačne Vajnoráci vyjadrili úplný nesúhlas. 95 % respondentov, tých, ktorí sa zúčastnili – teda 1602 ľudí – bolo proti zmene územného plánu.
Treba určite povedať, že tento počet je väčší ako pri voľbách do zastupiteľstva alebo ako mandát starostu. Tento hlas bol vo Vajnoroch nevídaný. A už keď sa ľudia takto prejavia, malo by sa to brať vážne.
Dnes, po siedmich rokoch, máme dojem – najmä po vystúpení pána starostu na verejnom prerokovaní – že sa na to, čo sa riešilo pred siedmimi rokmi, akoby zabudlo.
Aj keď tá štúdia, ktorá bola teraz prerokovaná, je graficky trochu rozdielna od štúdie Aurex z roku 2018 z technického hľadiska alebo pohľadu intenzity zaľudnenia, intenzita ostáva rovnaká: 160 obyvateľov na hektár. Čiže číslo úplne zodpovedá tej pôvodnej štúdii.
Odborníci sa zhodujú, že ide prakticky o to isté. Preto by sa mal hlas referenda brať vážne, aj napriek tomu, že pre nesplnené zákonné kvórum nebolo referendum právne záväzné.
Myslím si, že naši zástupcovia v meste, kraji či vo Vajnoroch by mali toto rešpektovať. Ak nebude vôľa referenda vyvrátená iným aktom, odporúčam, aby sa jej držali.
Redaktorka TV BA:
Vtedy, v roku 2018, ale boli výsledky referenda brané vážne? Miestne zastupiteľstvo následne schválilo uznesenie, ak sa nemýlim.
J. Ondruška:
Áno, poslanci väčšinovo, ôsmi z prítomných (nula bolo proti), schválili uznesenie, ktorým vyjadrili nesúhlas so zmenou územného plánu na letisku, konkrétne v rámci zmien a doplnkov 04.
Argumenty v dôvodovej správe úplne zodpovedajú súčasnému stavu. Ak vtedy boli všetci poslanci, vrátane súčasného starostu inžiniera Vlčeka, proti zmene územného plánu, nerozumiem, prečo by to dnes malo byť inak.
Je seriózne developerovi hneď na začiatku povedať, že zmenu územného plánu nechceme.
Momentálne developer nemá žiadny právny nárok na zmenu územného plánu. Nehovoríme o drobnej úprave, ale o zásadnej zmene veľkého územia – z funkcie športu a telovýchovy na obytnú výstavbu.
Ak by územný plán už bol zmenený, developer by mal nárok. Dnes nemá. Preto mu treba jasne povedať „nie“, aby sa predišlo zbytočnému vynakladaniu jeho prostriedkov a následným súdnym sporom.
Nevidím žiadny logický, pragmatický ani emocionálny dôvod meniť túto plochu, ktorá slúži na šport a voľný čas – a ktorej máme v regióne akútny nedostatok.
Áno, nemusí tam byť len lúka – dajú sa tam budovať športoviská. V kontexte rozsiahlej výstavby na periférii Bratislavy bude takáto infraštruktúra veľmi potrebná.
Naozaj som sa nad tým hlboko zamýšľal a nenašiel som jediný dôvod, prečo by sme s takouto zmenou súhlasili.
Redaktorka TV BA:
Developer J&T Real Estate predstavil urbanistickú štúdiu na pozemkoch bývalého letiska, ktoré vlastní. Plánuje tam výstavbu štvrte pre viac ako 12 900 obyvateľov. Ako to vnímajú samotní Vajnoráci?
J. Ondruška:
Verejný záujem tu nevidíme. Aj keď vlastník hovorí o 15-minútovom meste, ktoré má riešiť problémy rozvoja na periférii Bratislavy, podľa nás to tak nie je.
Chýba tam dostatok zelene, športových a retenčných plôch, čo je v kontexte klimatických zmien zásadný problém.
Okrem toho máme už dnes viaceré územia so zmeneným územným plánom: Cepit, Nové Šuty, Priečne, Nemecká dolina. Tie majú potenciál zdvojnásobiť počet obyvateľov Vajnor v horizonte 15 rokov.
A za Vajnormi sa chystá aj megaprojekt Park City Triblavina pre ďalších 50-tisíc ľudí.
Preto je nepochopiteľné, prečo by sme ešte viac zahusťovali bývanie práve na území Starého letiska. Toto územie má slúžiť na šport a telovýchovu.
Redaktorka TV BA:
Začiatkom apríla prebehlo verejné prerokovanie tejto štúdie. Podľa vás bol proces participácie verejnosti dostatočný?
J. Ondruška:
Určite nebol. Už počas diskusie zaznelo viacero výhrad aj od zástupcov Rače.
Celý proces nebol v súlade s Manuálom participácie Metropolitného inštitútu Bratislavy.
Mnohí rečníci, ktorí chceli vystúpiť, sa k slovu nedostali. Úroveň vystupovania bola pritom kultúrna – nebol dôvod prerušovať diskusiu.
Umelo sa vytváral dojem časovej tiesne. Prehovorilo len pár ľudí. Ja som sa prebojoval, ale napríklad starosta Rače, pán Drotovan, bol prerušený.
Diskusia sa následne presunula do „workshopov“, kde sa pripomienky riešili individuálne s developerom. Takýto postup výrazne znížil dôveryhodnosť procesu.
Ak sa ľudia vzájomne nepočujú a nemôžu vidieť podstatu otázok a odpovedí, aký to má potom zmysel?
Redaktorka TV BA:
Bol prítomný niekto z magistrátu?
J. Ondruška:
Nie, nikoho z magistrátu som nevnímal.
Treba zdôrazniť, že proces je na začiatku.
V roku 2018 sme už zachraňovali situáciu v poslednej chvíli. Teraz sme v štádiu, keď developer zbiera pripomienky, musí sa s nimi odborne vysporiadať a predložiť magistrátu vyhodnotenie.
Magistrát následne rozhodne, či štúdia je vhodná ako podklad na zmenu územného plánu.
Ak pripomienky nebudú dostatočne vyhodnotené alebo ak nebude preukázaný verejný záujem, proces sa môže zastaviť.
Magistrát môže žiadať aj tzv. nulový variant – rozvoj územia v súlade s platným územným plánom.
Aj keď zástupca magistrátu na prerokovaní nebol, verím, že magistrát bude v ďalších krokoch zastávať verejný záujem Vajnorákov.
Redaktorka TV BA:
Poznáme stanovisko starostu Vajnor Michala Vlčeka?
J. Ondruška:
Na stretnutí vystúpil skôr ako moderátor. Hovoril o potrebe vybudovať infraštruktúru, o električke a riešení dopravy pred začiatkom výstavby.
Nezaujal však jasné stanovisko, či podporuje alebo odmieta zmenu územného plánu.
Cez infozákon som žiadal sprístupnenie pripomienok mestskej časti, zatiaľ ich nemám.
Zatiaľ teda nevieme, ako presne sa mestská časť k veci postavila.
Redaktorka TV BA:
Pán starosta Michal Vlček sa na sociálnej sieti vyjadril, že investícia do Starého letiska musí byť zároveň investíciou do súčasných Vajnor. Že treba využiť šancu.
J. Ondruška:
Ja s týmto absolútne nemôžem súhlasiť.
Toto sa pertraktuje už sedem rokov – že sa nám snažia podsúvať električku ako kompenzáciu za negatívne dopady výstavby.
Ja ako Vajnorák – a dovolím si povedať aj za celé petičné kvórum – určite toto nevnímam ako dostatočnú kompenzáciu riešenia dopravy.
Investor často prezentuje projekt Aspern pri Viedni ako vzorový projekt, ale zabúda povedať, že tam bolo najskôr vybudované metro ako podmienená investícia.
Bez vyriešenia dopravy výstavba nemôže priniesť pozitívny efekt.
Odmietam obchodovanie s verejným záujmom.
Výstavba na letisku, aj keby tam bola električka, štvorprúdové cesty, nadzemné aj podzemné križovatky, bude mať vždy len negatívny kumulatívny dopad na Vajnory.
My si vážime, čo tam dnes máme.
Chceme zachovať charakter územia.
Developerovi hovoríme už sedem rokov, že očakávame predloženie nulového variantu – teda štúdiu, ako by vyzeralo využitie územia podľa súčasného územného plánu.
Toto sa nerealizovalo ani v procese SEA v rámci zmien a doplnkov 04, čo sme aj napadli na Európskej komisii.
Bez nulového variantu nemáme na základe čoho seriózne porovnávať výhody a nevýhody navrhovanej zmeny.
Redaktorka TV BA:
Verejnosť mala možnosť pripomienkovať tento zámer do 22. apríla. Ja som čítala aj vaše pripomienky – bolo ich veľa. Spomeňme napríklad podzemné vody, zákon o ochrane prírody, ekologické a klimatické dopady.
J. Ondruška:
Áno, veľmi dôležité témy.
Keď spomeniete letisko vo Vajnoroch, všetci si spomenú na vodu – na to, že tam minulý rok korčuľovali.
Nemusíte byť odborník, aby vám bolo jasné, že ak sa takéto územie zastavia, stabilita pôdy bude ohrozená.
Územie je z hydrogeologického hľadiska extrémne citlivé.
Budovanie podzemných garáží a zelených striech tento problém nevyrieši.
Odborné analýzy naznačujú, že navrhované riešenia by mohli viesť k destabilizácii ekosystému.
V kontexte klimatickej zmeny by bolo absolútne nezodpovedné meniť územie s významnou retenčnou funkciou na zastavané územie.
Redaktorka TV BA:
Vy ste spomínali aj financovanie verejnej infraštruktúry – križovatky, školy, škôlky. Bolo to nejako definované?
J. Ondruška:
Boli predstavené iba vízie, kde by asi škola mohla byť, ale žiadny konkrétny ekonomický model neexistuje.
Developeri tvrdia, že všetko bude predmetom ďalšej dokumentácie.
V tejto fáze nemajú žiadnu právnu povinnosť jasne deklarovať, ako to bude financované.
Práve preto treba od nich žiadať striktnú etapizáciu a právne zakotvené podmienky ešte pred samotnou výstavbou.
Na verejnom prerokovaní sa vlastník snažil presúvať zodpovednosť na magistrát alebo kraj a spomínal poplatok za rozvoj.
To je však nedostatočné.
Bez jasne definovaného financovania nemôžeme považovať projekt za prospešný pre verejný záujem.
Redaktorka TV BA:
Ďakujem vám, pán Ondruška, za dnešný rozhovor.
Celý developerský projekt Staré letisko Vajnory budeme sledovať aj naďalej.
J. Ondruška:
Ďakujem.
Redaktorka TV BA:
V referende v roku 2018 vyjadrilo nesúhlas so zmenou územného plánu až 95 % Vajnorákov.
Dnes je táto téma na stole opäť.
Developer J&T Real Estate plánuje na ploche Starého letiska Vajnory postaviť obytnú zónu pre 12 900 ľudí.
O verejnom záujme a postoji obyvateľov sme sa rozprávali s poslancom mestskej časti Bratislava–Vajnory, Jurajom Ondruškom.
Ak chcete byť informovaní o ďalšom vývoji, sledujte môj profil, alebo sa zapojte do ďalších aktivít, o ktorých budeme informovať hlavne formou Facebooku.
➡️ Facebook – Vajnorák
