Každý človek má nejaké preferencie. Priznám sa že u mňa hodne zaváži, kto vo filme hrá. Samozrejme ak je film dobrý sám osebe, obecná kvalita ho vytiahne na mojom rebríčku hodne vysoko. Avšak radšej sa vrátim k filmu s mojim obľúbeným hercom a odpustím aj drobné nedostatky. Mám aj obľúbených režisérov ako je John Huston, Howard Hawks či William Wyler, ale dnes ostanem radšej len pri hercoch.
Mojim favoritom v mužských roliach je rozhodne Humphrey Bogart a Gregory Peck, v ženským roliach je na svetelné roky vzdialená ostatným Audrey Hepburn. A tiež hercov ktorí sa objavia a žiaria po boku týchto hlavných hrdinov.Či už je to Lauren Backall, kde chémia medzi ňou a Bogartom vo filme Hlboký spánok vytvára atmosféru hustejšiu než čierna smola, iskrenie sexuáleho dusna ďaleko predčí aj dnešné filmy a jej feme fatalle je presne taká aká ma byť - geniálne. Alebo Katherine Hepburn - ktorú som v mladosti nemal rád, kvôli jačavému dabingu v Africkej kráľovnej , ale neskôr som jej výkon ocenil keď som si film pozrel v pôvodnom znení - takisto nezabudnuteľný zážitok.Čo sa týka Gregory Pecka, získal si ma naždy svojím civilným a neskutočne ľudským prejavom vo filmoch ako Miliónová bankovka alebo Prázdniny v Ríme - stretnutie s Audrey Hepburn na jednom plátne je erupciou emócií a nezabudnuteľným zážitkom. Jeho kapitán Achab vo filme Biela Veľryba je zas stelesnením démonickosti, a ukazuje rozsah Peckových schopností.No a čo povedať o princezne svetovej kinematografie. Nádherná, graciézna, nevinná, inšpirujúca - priestor malého článu nestačí. Jej Prázdniny v Ríme, kde spolu s Gregory Peckom natočila moderný príbeh rozprávky je jednoducho nezabudnuteľný, jej My Fair Lady je otec muzikálov, ktorému kvôli nádhernej Audrey odpúšťam aj trocha divadelnosti . A netreba zabudnúť ani na Sabrinu - naivný film, kde sa však stretla s Bogartom, takže som spokojný...
Už skončím, to by som písal o každom filme mojich obľúbených hrdinov, radšej sa vrátim ku klasike svetového filmu Casablanca, ktorú som doteraz nespomenul. Boris Filan mi raz povedal že je to film s najlepším scenárom všetkých čias. Nemusíte súhlasiť, ale u mňa je to číslo jedna, film, kde sa úžasným spôsobom prelínajú spomienky, príbehy ľudí a kde nad všetkým čnie priam démonická príťažlivosť Humphreyho Bogarta a Ingrid Bergman. Film som už videl veľa krát a ešte určite budem a ako malý chlapec sa teším na scénu, keď príde Ingrid ku piánu a povie "Play it, Sam. play As time goes by" a neubránim sa dojatiu pri záverečnej katarzii. Film má zvláštne kúzlo, ktoré ho z béčkovej kategegórie obyčajného tuctového filmu výkonmi hlavných predstaviteľov a ich interakciou katapultuje na môj subjektívny piedestál Olympu. Ingrid Bergman je vo filme nádherne romantická, Bogart mužne hrdinsky hláškuje a piano do to to hrá "As Time Goes By"
Niektoré scény sa Vám vryjú do pamäte, mne zimomriavky behali pri slávnej Marseillaise scéne
Pekný deň Vám prajem.Ak sa Vám článok páčil kliknite na a stlačte Hlasuj!
