
Rozmýšľal som k čomu by som dnes napísal komentár. Držím sa skôr liberálnych tém, preto sa mi žiadalo okomentovať úprimný a ľudský rozhovor Maťa Poliačika, či návrh Lucie Nicholson o zvýšení slobody voľby žien. Ale nakoniec vyhrala téma, ktorá je večnou pripomienkou toho, čo sloboda je a čo všetko môže človek stratiť, keď sa nestará o jej rast a prekvitanie.
Slovenské Národné Povstanie je dnes symbol. Odmyslime si, kto v tom povstaní bojoval, za aké ciele a s akým úspechom. Odmyslime si rôzne interpretácie a viny, prípadne aj realitu, ktorá nasledovala.
Najdôležitejšie je základné povedomie, ktoré prešlo do celosvetovej histórie a to, že Slováci, maličký národ v srdci Európy, sa postavili v boji za slobodu čelom nacizmu - jednej z najbrutálnejších tyranií aké svet kedy poznal, čiernym myšlienkam, ideológii deštrukcie a totálnej zkazy, vpravde to diabolského systému. Zároveň sa do histórie zapísal nesúhlas Slovákom s cestou vlastných predstaviteľov a tento nesúhlas pretavili do ozbrojeného odporu nielen voči cudzej, ale aj proti vlastnej tyranii. Za tento postoj umierali tisícky slovenských chlapcov a diečat, neskôr obyvateľstvo kruto trpelo za podporu ozbrojeného odporu. Pamiatky vypálených obcí Telgart, Čierny Balog, masakier v Kremničke, Ostrom Grúni, či Kľaku ostanú naveky živé.
Symbol však má význam iba vtedy, ak je niekto, pre koho to skutočne niečo znamená. Znamená pre nás odkaz SNP niečo, pripomína si niekto, že sloboda a neustály boj za slobodu by mal byť základom úspešnej a sebavedomej spoločnosti? A obávam sa že z tohto pohľadu je pre nás SNP len prázdna škrupina, nafúknutý balón fráz, ktoré povinne odrecitujú politici pri otvorení nejakého múzea bez toho aby sa ani sami, či ľudia ktorí ichj počúvajú zamysleli nad obsahom týchto slov.
Sloboda je nedeliteľná, každému z nás, každej osobe, indivíduu by sa jej malo dostať maximum až po hranicu kde začína sloboda iných. Mali by sme mať možnosť slobodne rozhodovať o svojom živote, zodpovednosti a pokiaľ sa vzdáme nejakej časti slobody v prospech celospoločenského záujmu tak by sme mali dostať adekvátnu kompenzáciu (ale len v najnevyhnutnejšej miere), ktorú jedinec skrátka nedokáže zabezpečiť bez zdieľania spoločných prostriedkov - armáda, polícia, hasiči apod.
Určite do slobody nepatria nútené platenie rôznych poistení a špeciálnych daní, zvyšovanie policajného štátu, či kontroly všade po cestách po svete a vývoz agresie. Určite nám slobodu nezvýši ďalšie zadlžovanie sa tohto štátu a posielanie našich peňazí niekam do čiernej diery súkromných bánk v Španielsku či Grécku, slobodu nám nezvýšia ani peniaze, ktoré štát berie tým, ktorí si šetria na dôchodok. Je naivné si myslieť, že keď chcete istotu a vzdáte sa slobody, že niečo vyhráte. Už Benjamin Franklin, jeden z otcov zakladateľov USA povedal: „Kto sa vzdá slobody, aby získal istotu, stratí nakoniec oboje!“
Preto si myslím, že ISTOTY ktoré tento štát tak urputne presadzuje, by nás mali napĺňať hanbou pri pomyslení na smrť tých, ktorí umierali v SNP za ideál slobody. Tieto ISTOTY nás totiž o slobodu uberajú - stávajú sa RANAMI ISTOTY našej slobody. Ak sa Vám článok páčil kliknite na a stlačte Hlasuj!