Opačne: Čo je na Ficovi dobré?

Vediem menšiu slovenskú firmu. Asi 30 zamestnancov. Firmu som prevzal v dos zlom stave. Nízke tržby s klesajúcim trendom, vysoká zadĺženosť, slabá technická vybavenosť, zlé pracovné podmienky, žiadna lojalita zákazníkov, žiadna lojalita zamestnancov. Myslel som si, že vstup do tejto firmy bol môj najväčší omyl v živote. Ale bola to aj výzva. A ešte aká! V tejto nezávideniahodnej situácii som však ako prvé nemohol urobiť nič inšie, ako utiahnuť opasok. Firme i zamestnancom. Znížil, alebo zmrazil som samozrejme aj mzdy, ako najväčšiu položku nákladov. Zatrhol služobné autá, sprísnil výber dodávateľov, vyžadoval plnenie úloh... Znížili sme režijné náklady, s finančníkmi vyjednali lepšie úroky a znížili finančné náklady. Ako prvé sme z ušetrených peňazí investovali do marketingu, najmä do zákazníckeho vybavenia a servisu. Neskôr do náradia, budov a pracovného prostredia. Bol som a ešte aj asi som nepopulárny. Po dvoch rokoch tvrdej práce a strádania majú zamestnanci prestavené haly, účinné kúrenie, nové nástroje a prístroje a pomaly sa dostáva aj na zvyšovanie miezd. Zámerne vravím pomaly. Lebo ako šéf si môžem vybrať čo spravím so ziskom. Splatíme dlh daňovému úradu, hypotéku banke, kúpime nový prístroj, vybavenie pre čakajúcich zákazníkov, zvýšime mzdy? Všetko, určite toto všetko je treba! Ale viem, že pre budúci úspech firmy (nie dnešný!) treba urobiť najprv všetko pre spokojnosť zákazníkov. A samozrejme v rámci ľudskosti aj povoľovať opasky. Ak ma teraz vymenia a príde iný šéf, volajme ho trebárs Róbert, a zisk využije na rast miezd, večierky, odmeny a darčeky, bude určite populárny a nepochybne 100-krát obľúbenejší ako ja. Veď byť populárnym a obľúbeným je také jednoduché – chce to iba málo, rozdať kôpku. Ja viem ako ťažko sme tú kôpku skladali a mám k nej iný vzťah ako dedič, ktorému padne do lona. Ja radšej investujem do budúcnosti, lebo viem, že ak to neurobím teraz bude to veľká chyba. Lenže mňa neodvolávajú zamestnanci, ale majitelia. Majitelia, ktorí chcú ZISK. Nenažranci :-)! Tí zlí kapitalisti, ktorí inak, len tak mimochodom, za posledné štyri roky videli iba stratu a dofinancovali firmu. Udržali väčšinu zamestnancov v dobe, keď sa nevyrobilo ani na výplaty. Ak nie je bohatá firma nemôžu byť ani zamestnanci! To sa predsa nedá. Dnes už je zisk, ale čo s ním? Je tu ale Róbert a ten to vie! Nezarobil síce ešte nič, alebo len veľmi málo. Ale rozdeliť zisk vie. A už len dovetok. Týmto sa nesnažím obhajovať opozíciu. Ale je pravda, a za tým si stojím, že nech bola predošlá vláda akákoľvek, tak jedno sa musí uznať. Zbedačenú krajinu (na účte štátu 0) opovrhovanú vyspelými krajinami (demarše, vyradenie z prístupu do EU) dostala za osem rokov na čelo rebríčku v ekonomickom raste a priblížila Slovensko k vyspelému svetu. Lebo v riadení ekonomiky bola dobrá. A to sa dá, len ak ste tvrdý.