Pre zopakovanie o čo sa jedná najprv trochu z histórie: V roku 1873 spoločnosť Dynamit NOBEL začala budovať továreň na výrobu trhavín v Bratislave, ktorá bola neskôr premenovaná na Chemické závody Juraja Dimitrova. K závodu vtedy siahalo tzv. Mlynské rameno Dunaja, ktoré slúžilo na odvádzanie odpadových vôd až do roku 1966. Keď rameno vyschlo, CHZJD začalo do jeho bývalého koryta vyvážať odpad uložený v sudoch či dokonca kartónových škatuliach rovno na štrkové podložie bez akejkoľvek izolácie. Celkový objem toxického odpadu predstavuje 90 tisíc metrov kubických. V roku 1979 bola dokončená odizolovaná skládka v Budmericiach a podnik začal vyvážať odpad tam. Skládka vo Vrakuni bola zahrnutá zeminou výstavby vodného diela Gabčíkovo a Domu odborov a prekrytá inertným materiálom. Veď čo oko nevidí srdce nebolí...
Ale nie všetkým to bolo jedno. Už dňa 2.11.1983 na rokovaní Slovenskej Národnej Rady o plnení uznesení 16 zjazdu KSČ v oblasti starostlivosti o zásobovanie obyvateľstva a odvetví národného hospodárstva pitnou a úžitkovou vodou, poslankyňa súdružka Viera Fridrichová vo svojom príspevku pokarhala CHZJD za nedoriešenú skládku. Je to zarážajúce, že niektorým triezvo zmýšľajúcim komunistom záležalo na životnom prostredí pred viac ako 30 rokmi podstatne viac ako dnes ich poteru navlečenému do demokratických dresov.
V roku 1992 bolo spustené VD Gabčíkovo a prišlo k zdvihnutiu hladiny podzemných vôd v lokalite skládky a jej zatopeniu, ktoré urýchlilo koróziu na sudoch a rozptyl toxických látok do okolia prostredníctvom spodných vôd. Je vskutku zarážajúce, že nikto zo zodpovedných sa nezamyslel nad blížiacou sa katastrofou.
V roku 1997 zrejme konečne niekomu napadlo skontrolovať lokalitu skládky a tak bol konečne oficiálne potvrdený únik toxických látok do podzemných vôd.
V roku 2002 sa objavil na serveri SME o skládke zaujímavý článok a starostka Vrakune vydala oficiálny zákaz čerpania spodnej vody zo studní, ktorý dodnes nebol zrušený. Súčasný starosta na žiadosť zastupiteľstva tento zákaz potvrdil.
V roku 2005 upozornili občania a poslanci MZ Vrakuňa, že pripravovaná výstavba rodinných domov je v bezprostrednom kontakte s územím skládky - viac na tomto serveri
V decembri 2009 bol na rokovaní vlády materiál SAŽP. Na strane 100 v tabuľka 19 je skládka CHZJD na 9.mieste medzi skládkami v SR a je označená ako priorita, vzhľadom na reálne ohrozenie podzemných vôd. Už pred šiestimi rokmi!
O rok na to naša prezieravá vláda schválila program sanácie enviromentálnych záťaží na roky 2010-2015. V zozname je uvedená aj tá „naša“ skládka. Už máme koniec daného obdobia a akosi sa stále nič nedeje. Všimnite si perličku uvedenú v článku:
Odhadované celkové finančné výdavky na realizáciu prieskumu, rizikových analýz a sanáciu lokalít odporúčaných MŽP SR 17 330 000,- Eur.
Mám pocit, že naši volení predstavitelia majú aj v tomto prípade problém s mentálnou integritou. Len sedemnásť miliónov? Na všetky skládky v zozname???
Nie som v tomto smere odborník, ale som presvedčený, že za takú sumu sa dá spraviť možno len prieskum. Len sanácia vrakunskej skládky by podľa veľmi predbežného odhadu mala dosahovať tridsaťnásobok spomínanej sumy, ak nie ešte viac. Takže zas len kecy, kecy, kecy.....
Keď na náš popud o skládku začali javiť médiá záujem, tak 13.2.2015 vyhlásil hovorca MŽP, že táto lokalita pre rezort prioritou . Neviem ako pre pána hovorcu, ale pre mňa ak je niečo prioritou, tak sa tomu prioritne aj venujem! Okrem toho, táto skládka mala byť už prioritou pre „vašich otcov“ v roku 1983! Do dnešného dňa zodpovední pre nápravu nespravili absolútne nič!
Na debate v rádiu Regina 18.2.2015, kde som bol spolu s Jurajom Rizmanom z Greenpeace, sa hovorca MŽP telefonicky vyjadril, že našu iniciatívu nechápe, že vykopávame otvorené dvere. Škoda že neprišiel osobne, aby mi vysvetlil, kde sa tie otvorené dvere nachádzajú, lebo ja ich nikde nevidím.
O mesiac - 25.3.2015 som sa zúčastnil debaty v TV BA na tému skládka bývalých závodov Juraja Dimitrova. Moderátorka Alexandra Važanová ma prekvapila výbornou informovanosťou a skutočným záujmom o problém aj mimo zapnuté kamery. Mojou spolu-diskutérkou bola Alena Trančíková, vedúca odboru kvality vôd a environmentálnej politiky BVS, ktorá potvrdila že táto skládka je najnebezpečnejšou záťažou z hľadiska ohrozenia podzemných vôd Žitného ostrova. Ukázala na kameru aj simuláciu toku podzemných vôd. Pri predpokladanej rýchlosti rozptylu toxických látok 3-5 km ročne, za 10 rokov hrozí kontaminácia podzemných vôd Žitného ostrova. A bude sa jednať o kontamináciu podstatne rozsiahlejšiu ako bolo vyradenie zdroja pitnej vody v Podunajských Biskupiciach po prieniku ropných látok zo Slovnaftu. Preto podľa jej slov čo sa týka riešenia, nie je o 5 minúť 12, ale tak pol štvrtej. Do debaty bol pozvaný aj predstaviteľ ministerstva. Nikto sa však nezúčastnil s odôvodnením, že nemajú čas! Naozaj sa mi hľadá veľmi ťažko nejaká slušná reakcia na takéto zbabelé odôvodnenie. Predstavitelia ministerstva, ktorých si my občania živíme z našich daní, si nenájdu čas na svojich chlebodarcov? Vnímam to ako ďalší prejav arogancie moci.
Pri pátraní na internete som narazil na dokument program odpadového hospodárstva bratislavského kraja vypracovaný Ministerstvom životného prostredia. Ten na stránke Ministerstva vnútra konštatuje, že v rámci projektu systematická identifikácia envirozáťaží, realizovaných SAŽP bolo v BA kraji identifikovaných 209 environmentálnych záťaží, z toho bolo 40 typu B= potvrdená environmentálna záťaž. V dokumente na s.74 sa píše: „Z celkového množstva zaregistrovaných environmentálnych záťaží typu B tvoria skládky 30%. Za najzávažnejšiu sa považuje skládka CHZJD vo Vrakuni. ...“
Ten istý materiál na web stránke MŽP takéto poradie ani konštatovanie už neobsahuje.
Je to náhoda či zámer?
Ak vás blog zaujal kliknite na VYBRALI.SME.SK
