Pár otázok k poslaniu a činnosti UVO

Písmo: A- | A+

Úrad pre verejné obstarávanie (UVO), ako ústredný orgán štátnej správy, vykonáva dohľad nad verejným obstarávaním, ako aj metodicky usmerňuje účastníkov verejného obstarávania. Toľko krátky prehľad zo štatútu UVO.

Rozpočet UVO podľa výročnej správy za rok 2020 činil takmer 11.500.000,00 € a daňový poplatník financoval pracovné miesta pre 256 zamestnancov. Najmä v poslednom období som sa musel pozastaviť nad krokmi a stanoviskami tohto štátneho orgánu, využívajúceho 11,5 milióna EUR zo štátneho rozpočtu.

Pre UVO neplatia vlastné lehoty?

UVO žiada kontrolované subjekty verejnej správy, aby doručovali dokumenty k zákazke spravidla do 5 dní, a to ich originály. Originály dokumentov, ktoré sú štandardne verejne dostupné a UVO ich môže pohodlne získať aj iným spôsobom (anti-byrokratický zákon). Pokiaľ kontrolovaný subjekt nedodrží lehotu 5 dní, vystavuje sa riziku poriadkovej pokuty 500 – 30.000 €, ktoré UVO samozrejme s obľubou vyrubuje.

Naopak, v prípade námietky zo strany uchádzača, UVO podľa zákona musí rozhodnúť do 30 dní. Pokiaľ sa uchádzač odvolá, rozhoduje Rada UVO, a to do 45 dní (§ 177, ods. 13 zákona o verejnom obstarávaní). V prípade potreby (napr. znaleckého posudku) môže rada konanie prerušiť. V poriadku, môže sa stať, ale prečo je rozhodnutie o prerušení doručené 15 dní po lehote - až na 60. deň? V „jubilejný“ 100. deň - po písomnej intervencií - príde odpoveď, že rada už 14 dní znaleckým posudkom disponuje a keď rozhodne, účastníci konania budú informovaní – termín neuvedený. Podotýkam, že vo veci UVO už raz rozhodol.

Hroziaca strata dotácie – v poriadku? Takmer 5.000 obyvateľov čakajúcich na rozhodnutie UVO – v poriadku? Už takmer trojnásobne prekročená štandardná – samotným úradom stanovená - lehota – v poriadku?

Vykladá si štátny kontrolný orgán - UVO - zákony podľa potreby?

Je pochopiteľné, že počasie je premenlivé a tomu sa prispôsobuje i jeho predpoveď. Legislatíva je však konštantná a jej výklad má byť ustálený, pričom samotný výklad práva prislúcha kompetentným orgánom.

Zákon o verejnom obstarávaní (ZVO) v § 1, ods. 2, písm. c) hovorí, že sa nevzťahuje na „nadobúdanie existujúcich stavieb alebo nájom existujúcich stavieb a iných nehnuteľností alebo nadobúdanie práv k nim akýmkoľvek spôsobom financovania.

Pri nedávnom stretnutí na pôde NR SR za účasti jej predstaviteľov, predstaviteľov MDV SR, samosprávy a ďalších subjektov sme sa z úst podpredsedu UVO dozvedeli, že toto ustanovenie hovorí o tom, že verejný obstarávateľ nenadobúda nehnuteľnosť, ale iba akúsi službu v súvislosti s nadobudnutím vlastníckych práv k tejto nehnuteľnosti.

Znamená to teda, že obec/mesto/iná inštitúcia nevlastní budovu, ale len práva k nej? Prečo má potom budovu zaradenú v majetku? Mal som za to, že kúpou som nadobudol byt (a súvisiace vlastnícke práva). V byte aj bývam, nebývam vo vlastníckych právach, ale môžem sa mýliť. Alebo sa výnimočne mýli čelný predstaviteľ UVO, ktorý sa podieľal na príprave legislatívy?

Sú inštitúcie verejnej správy zločineckými organizáciami?

Nedávno v rozhovore pre média generálna riaditeľka Slovenského pozemkového fondu uviedla, že UVO fondu vyrubil pokutu 14 tisíc EUR za nedodanie originálu dokumentu, ktorého kópiou kontrolóri disponovali. Tiež sa vyjadrila, že má pocit, akoby sa začal hon na čarodejnice a fond je zasýpaný dožiadaniami zo strany UVO. Obdobne sa vyjadril aj súčasný šéf Správy štátnych hmotných rezerv a mnohí ďalší predstavitelia verejnej správy by určite súhlasili.

Beriem pravidlo „padni, komu padni“, všetko však musí mať opodstatnenie. Zo strany UVO sú kriminalizované inštitúcie a ich (volení) predstavitelia. UVO vyrubuje sankcie voči iným subjektom verejnej správy na základe rozhodnutí, v ktorých je štandardne uvedená formulácia „úrad má za to, že mohlo dôjsť k porušeniu zákona“...

Zaplatil by súdny človek pokutu policajtovi, ktorý by pri cestnej kontrole uviedol, že sa mu zdá, že vodič prekročil rýchlosť? Nemali by byť sankcie výsledkom relevantných dôkazov? Alebo je UVO samostatnou entitou, ktorá môže pokutovať iné subjekty verejnej správy len na základe subjektívnej domnienky?

Ide o proces alebo o výsledok?

UVO vo väčšine svojich rozhodnutí odsudzuje proces, nie výsledok. V prípadoch, s ktorými sa v teréne stretávam, žiadny zo starostov, primátorov, referentov, či komunálnych poslancov nič neukradol, každý sa naopak snaží ušetriť čo najviac peňazí pre svoju obec/mesto. Napriek tomu sú samosprávy zo strany UVO tvrdo sankcionované pokutami za chyby v procese.

Ukradli niečo? Obohatili sa? Alebo len UVO usúdil, že urobili chyby na základe neprehľadného, nepraktického a neustále sa meniaceho zákona?

Čo je to tá (pseudo)transparentnosť?

Štát pred niekoľkými rokmi obstaral /?/ Elektronický kontraktačný systém, ktorého prevádzka doteraz stála cca 25 miliónov EUR, je vo väčšine obstarávaní nepoužiteľný, pričom peniaze za jeho nákup a prevádzku končia v rukách súkromnej spoločnosti.

Aktuálne (ak prejde návrh novely zákona) by mal štát obstarať na báze (nepoužívaného) EKS tzv. Elektronickú platformu za ďalších cca 40 miliónov EUR a netušíme, kedy a ako bude tento systém fungovať.

Takto si zodpovední predstavitelia predstavujú transparentnosť? Nie je takéto konanie obyčajným znásilnením transparentnosti?

Revolúcia vo verejnom obstarávaní.... sa (zatiaľ) nekoná

Na jeseň 2020 Úrad podpredsedu Vlády SR hovoril o pripravovanej revolúcií a odobratí legislatívnej právomoci úradu (ako by ju niekedy UVO podľa Ústavy mal..). Napriek tomu súbežne pripravoval novelu zákona tak podpredseda Vlády, ako aj UVO.

Ubehlo niekoľko mesiacov a z úhlavných nepriateľov sa stali „úhlavní priatelia“. Vďaka tomuto „priateľstvu“ vznikol návrh novely zákona, ktorý je rozšírený o ďalších 30.000 slov, nebezpečne koncentruje moc do rúk predsedu UVO a len komplikuje a predlžuje procesy. Navyše bez súhlasu UVO nebude môcť nakupovať nikto, pričom za domnelé porušenie zákona bude vysoká pokuta a de-facto strata práce.

K návrhu zákona prišlo rekordných 1087 pripomienok, napriek tomu prešiel vládou a hrozí jeho prijatie v NR SR. So všetkou úctou, osobne tento návrh považujem za „legislatívnu salmonelózu“, čím naznačujem, načo by (nielen) podľa mňa takto prijatá norma asi bola...

Naozaj chcú politickí predstavitelia zobrať zodpovednosť za prijatie takéhoto návrhu? Vedia, čo schvaľujú? Skutočne je hlas profesijných organizácií a odborníkov – praktikov tak slabý?

Zastavme (či zachráňme?) korupciu?

Krásne heslo, u nás dokonca názov inštitúcie, ktorá poukazuje na podozrivé hospodárenie s verejnými zdrojmi. Mnohé západné krajiny dokážu existovať bez obdobného úradu akým je UVO i zákona, pričom miera korupcie tam je omnoho nižšia a nákupy oveľa efektívnejšie, rýchlejšie a lacnejšie.

Parafrázujúc filmovú klasiku by ma zaujímalo, kde súdruhovia robíme chybu, či náhodou nestrieľame do vzduchu....

Na záver

Zástupcovia UVO mi naznačili, že sa im moje články nepáčia. Popravde ani mne sa nepáči, že musím takýmto spôsobom upozorňovať na skutočnosti, ktoré sa dejú. Tiež sa mi však nepáči, že musím v obciach, mestách či školách vysvetľovať, prečo obstarávanie trvá tak dlho a nemôžu pretaviť do reality svoje zámery v prospech občanov. Prečo sú postihovaní za použitie prostriedkov v súlade s inými predpismi, vydanými štátnymi inštitúciami.

Skryť Zatvoriť reklamu