Cerová vrchovina

Písmo: A- | A+

Približne 20 km na juhovýchod od Lučenca sa nachádza zrejme najzaujímavejšia oblasť gemeru a novohradu a v podstate aj stredoeurópska rarita , územie starých sopiek a hradov - chránená krajinná oblasť Cerová vrchovina.

Územie tejto chránenej krajinej oblasti sa začína obcou Belina na juh od Fiľakova, prechádza cez Šiatorskú Bukovinku po maďarské hranice, na východ cez Hajnáčku a na severnej strane tvorí jej hranice železničná trať z Jesenského do Fiľakova.

Na tomto území sa nachádza množstvo turistických atrakcií. Jednotlivé zaujímavosti sú sprístupnené dobre značenými turistickými chodníkmi, ktoré umožňujú návštevu rôznymi stupňami obtiažnosti, takže sa tu dá zájsť na nedeľný výlet s deťmi, jednodňovú túru alebo viacdňový pochod.

Karancs

Pri opise tejto oblasti by som začal trocha netradične a hneď na začiatok by som chcel spomenúť vrch Karancs (725,1 m.n.m.), ktorý sa nachádza na maďarsko-slovenskej hranici.

Jeho zaujímavosťou je predovšetkým rozhľadňa, z ktorej je za dobrého počasia vidieť celá Mučínska vrchovina až po Lučenec, Fiľakovo, na východ hrady Šomoška a Salgó, na juh potom oblasť okolo mesta Salgótarján.

Najjednoduchší výstup je zo železničnej stanice z maďarskej obce Somoskoújfalu po žltej značke. Cesta trvá asi 1 a 1/4 hodiny. Zaujímavým je tiež chodník značený zelenou farbou, ktorý presne kopíruje štátnu hranicu, je však oveľa náročnejší na neustále stúpanie a klesanie a je tiež dlhší. Je možno preto vhodnejšie zvoliť ho pre cestu nadol. Keď sa začne neskôr stáčať priamo dolu do Somoskoújfalu je možné z neho zísť, prejsť popri malom potočiku, výjsť z lesa na pole a po poľnej ceste prísť k reštaurácii Malý mlyn. Tento úsek však nie je značený, tak si treba dávať pozor. Od minulého roku je potom možné sa dostať na vrchol aj zo železničnej stanice Šiatorská Bukovinka po červenej značke. Táto stanička už sama osebe je veľmi príjemná a pôsobí romanticky svojím prostredím. Do minulého roku bolo toto znásobené starými mechnickými závorami, ktoré však boli koncom roka odstránené.

Na vrchole Karancsu je okrem rozhľadne ešte jedna zaujímavosť, ktorou je kaplnka, nachádzajúca sa asi 15 minút od rozhľadne. Chodník je značkovaný, takže prístup je jednoduchý. Najzaujímavejšie na tejto stavbe je fakt, že celá jedna jej stena je odkrytá a dnu je preto voľný prístup. Vnútri kaplnky sa nachádzajú sochy, obrazy, krásne biele obrusy, skrátka niečo, čo by človek uprostred lesa nečakal. Vedľa kaplnky je urobené táborisko s murovanými ohniskami, takže sa dá aj krásne posedieť.

Šomoška a Salgó

To sú názvy dvoch hradov neďaleko od seba. Šomoška sa nachádza na území Slovenska, priamo pri hranici, Salgó je na území Maďarska. Oba hrady sa dajú navštíviť počas jedného dňa na nenáročnej túre (asi 6 hodín) po okruhu vedúcom od železničnej stanice v Somoskoújfalu po žltej značke. Chodník vedie rovinatým terénom po bývalom násype miestnej želenice až k starému tunelu (ten je možné prejsť, pozor však na slabú viditeľnosť), pred ktorým začína ostrejšie stúpanie až na lúku pod hradom.

Na hrad potom vedie chodník lesom, taktiež celý v stúpaní. Hrad sa nachádza na skale, kde príchodiacich privíta pamätná tabuľa básnikovi Sándorovi Petofimu.

Najvyšším bodom hradu je vrcholová vežička, ktorá je zrekonštruovaná a je z nej pekný výhľad na všetky strany.

Cesta ďalej pokračuje červenou značkou späť na lúku a potom smerom na obec Somosko. Rovno nad obcou sa vypína hrad Šomoška, ktorému na úpätí hradného kopca vedie štátna hranica. Cestou na hrad leží malý fotogenický cintorín a ďalej tesne pod hradom domček, v ktorom žil básnik Sándor Petofi. Vnútri sa nachádza skromná spomienka na jeho osobu, plus texty o hrade a fotografie a nákresy z jeho rekonštrukcie. Škoda, že všetko iba v maďarčine.

Samotný hrad je zrekonštruovaný s typickou vežou. Pri vstupe je potrebné zaplatiť miestny poplatok.

Cesta ďalej pokračuje zelenou značkou v klesaní ku kamennému vodopádu. Jedná sa o stuhnuté lávové prúdy, ktoré boli odkryté pri stavbe hradu a značná časť hradu je z nich aj postavená.

Ďalej nasleduje kamenné bazaltové more. Cesta vedie náučným chodníkom s jednotlivými zastaveniami okolo malých jazierok využívaných v minulosti k chovu rýb až po vstupný areál slovenskej strany, kde je aj parkovisko. Ďalej je možné pokračovať po zelenej značke až po železničnú stanicu v Šiatorskej Bukovinke.

Náučný chodník Šomoška

Náučný chodník Šomoška je najmenej náročnou túrou v tejto oblasti. Dá sa obsolvovať počas poobedia aj s deťmi. Začiatok je na parkovisku, ktoré ukončuje úzku cestu zo Šiatorskej Bukovinky. Tu je potrebné zaplatiť vstupný poplatok (pre celú oblasť), plus parkovné. Hneď na začiatku je asi 15 minútové stúpanie, ktoré končí v bývalom kameňolome Mačacia. Je tu umiestnených niekoľko informačných tabúľ vysvetľujúcich sopečnú aktivitu, oboznamujúcich s geologickou stavbou prostredia.

 Chodník potom pokračuje do bývalej osady, ktorá prekvitala predovšetkým v 20. rokoch 20.storočia, keď kameňolom prežíval svoje najlepšie časy. Nachádza sa tu bývala budova školy, obchodu, pozostatky robotníckych domov. Na tomto mieste stojí drevená rozhľadňa, z ktorej je vidieť hrad Šomoška.

Na ten sa dá dostať po žltej značke po telese bývalej železnice (dĺžka 30 minút). Doteraz sú zreteľne vidieť násypy, zárezy. V polovičke cesty sa nachádza budova bývalej colnice s jedným vagónom a kúskom koľajníc, ako nostalgickou spomienkou.

Asi po 15. minútach sa telesa schádza dolu k Bukovinskému potoku a potom stúpaním okolo kamenného mora a kamenného vodopádu až na hrad. Cesta späť je po zelenej značke.

Cez Mačaciu na Pohanský hrad

Už trocha dlhšou trasou je túra na Pohanský hrad zo Šiatorskej Bukovinky. Chodník je značený červenou farbou a začína sa na železničnej stanici.

Po 1 hodine a 10. minútach cesta prichádza do kameňolomu Mačacia, ale z druhej strany, ako z náučného chodníka. Obchádza okolo drevenej rozhľadne späť na vrchol Mačacej a cez lúku ústi do lesa, kde v klesaní pokračuje k osade Obručná. Z tejto opäť stúpa cez Sedlo pod Monicou na Sedlo Garád, kde oblúkom vedie po hrebeni. V týchto miestach začína prírodná rezervácia Pohanský hrad. Nachádza sa tu množstvo jaskýň a bizarných kamenných blokov z dávnych čias aktívnych sopiek. Je dobré neobísť miesto s výhľadom, ktoré je kúsok od chodníka (je označené). Výhľad je smerom na Tachty, ale je možné zazrieť aj rozhľadňu na vrchole Karancsu.

Po ďalšej chvíľke prekvapí rovinka so stepnou charakteristikou. Tu sa červená značka končí a je možné pokračovať po zelenej buď priamo do obce Hajnáčka alebo tiež po zelenej do Hajnáčky časť Železničná stanica.

Belinská skala

Belinská skala predstavuje kamenné mesto v jeho počiatkoch. Pri bližšom pohľade sú zrejmé začínajúce kamenné okná a veže, vznikajúce eróziou odkrývaného sopečného podkladu.

Na toto miesto vedie žltá značka, ktorá sa začína na železničnej stanici vo Fiľakove, pokračuje do obce Belina, cez územie Belinskej skaly po Sedlo pod Monicou, kde sa stretáva s červenou značkou. Tu je možné pokračovať na Pohanský hrad, alebo cez Obručnú do Šiatorskej Bukovinky, alebo ďalej po žltej cez Šurice do Hajnáčky časť Železničná stanica. Celá cesta po žltej trvá 4 a 1/2 hodiny.

V Šuriciach sa nachádza ďalšia atrakcia - Soví hrad. Jedná sa o vypreparovaný sopečný kužeľ, ktorý vznikol po stuhnutí lávy a následne rozpadom krátera sopky. Nie je to hrad v pravom zmysle slova. Pomenovanie pochádza po hrade, ktorý sa údajne nachádzal na vrchole.

Ragáč - na vrchol sopky

Zaujímavou časťou je tiež územie okolo obce Hajnáčka. Už v obci sa nachádza hrad Hajnáčka s veľmi zaujímavým sopečným kužeľom, hoci z hradu veľa nezostalo. Z obce vedie zelená značka smerom na Ragáč, pri návšteve hradu treba z nej urobiť odbočku - ale oplatí sa. Aj kvôli výhľadu.

Cesta na Ragáč (536,6 m.n.m.) pokračuje ďalej mierne zvlneným terénom po lesnej ceste až k ostrému stúpaniu po vrchol.

Na svahoch je vidieť sopečné balvany. Na vrchole sa nachádza rozpadnutý kráter sopky. Z jeho najvyššieho bodu je nádherný výhľad na celú oblasť, predovšetkým na sever, kde sa nachádza Steblová skala, na ktorú vedie chodník, ale jej zaujímavosť je vidieť lepšie z diaľky. Jedná sa o odkryté stuhnuté lávové prúdy, ktoré ostro trčia smerom nahor a vytvárajú tak dojem stebiel trávy.

 Priamo na Ragáči netreba obísť sopečný kužeľ, ktorý zostal po úniku plynov. Je asi meter široký. Tu na vrchole začína modrá značka, ktorá ide súbežne po rázcestník Pod deravým cerom so zelenou, kde sa potom odpája a pokračuje do Jesenského. Cesta nie je ďalej náročná, vedie krásnou prírodou okolo osady Senné do Gemerských Dechtárov, kde chránenú krajinnú oblasť Cerová vrchovina opúšťa.

Zelená značka vedie dolu k poľovníckej chate, kde pretína lesnú cestu, z ktorej zišla pri výstupe na Ragáč. Odtiaľ lesom asi 50 minút na vrchol Steblovej skaly, ktorej posledný úsek je vo veľmi ostrom stúpaní. Znova výhľad aj smerom na Ragáč. Chodnik vedie ďalej a končí v obci Hodejov.

Skryť Zatvoriť reklamu