Zimná uzávierka platí pre Vysoké i Západné Tatry. Výnimku tvoria Malá a Veľká studená dolina a Dolina Zeleného plesa, ktoré sú až po chaty otvorené celoročne. Od tohoto roku je otvorená aj malá časť Západných Tatier nad Žiarskou chatou s výstupom na Plačlivé a Baranec, ktorý je dôkazom toho, že aj z outsidra sa môže stať hviezda. Napriek tomu, či vlastne vďaka tomu, že stojí bokom od hlavného hrebeňa dominuje Baranec výhľadom na Tatry z kotliny od Liptovského Mikuláša.
Prvú z dnešných fotiek som urobil cestou na Plačlivé. Bol to vo výnimočne krásny deň. Svietilo slnko a vietor bolo cítiť až úplne hore na vrchole. Baranec bol celý čas v tieni, pred obedom sa však svetlo dostalo v úzkych pásoch na úbočia padajúceho dole z hrebeňa bežiaceho na Baranec od Žiarskeho sedla. Záber bol robený v dosť silnom protisvetle. Urobil som ho s 50 mm objektívom, na ktorom mám gumenú slnečnú clonu. Je lacná, dá sa zložiť takže nezaberá miesto a vždy je po ruke.
Druhý záber bol robený asi o mesiac neskôr. V ten deň som išiel hore cez Holý vrch. Bola inverzia a na doline ležali mraky. Na Baranci bola slnko, zima a fúkal silný vietor. Rozľahlý vrchol Baranca bol pokrytý s vyfúkaným ľadovo tvrdým snehom. Keď som plánoval cestu rozmýšľal som, že z Baranca zídem ku Žiarskemu sedlu a vrátim sa dole okolo chaty. Keď som však uvidel, aké je to hore ľadové, nechcel na snežnIciach schádzať z Baranca na Smrek. Radšej som sa pomotal hore na vrchole a vrátil sa späť cez Holý vrch.
Fotka je urobená z vrcholu Baranca a je postavená na kontraste rôznou intenzitou osvetlených plôch snehu a tmavej oblohy. Slnko som mal po ľavej ruke v takmer pravom uhle, teda v polohe, kedy je obloha najtmavšia. Znovu 50 mm objektív. Jeho "normálny" uhol pohľadu mám zdá sa čím ďalej tým radšej a fotím s ním častejšie ako pred rokom či dvoma.
na Facebooku ma nájdete na www.facebook.com/jurokovacik (nové okno)
