Juro Kováčik
Ako som fotil Roháče.
Stručné príbehy vybraných fotografií z knihy Roháče, doplnené o zopár technických poznámok. Fotky boli urobené v rokoch 2008 - 2012.
Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
Som fotograf. Nájdete ma nawww.jurokovacik.comFacebookTwitter Zoznam autorových rubrík: Nezaradená, Krajina, Fotenie, Technické veci, Lightroom
Krajina
Juro Kováčik
Fotenie na Islande
Island bol mojim vysneným cieľom už po dlhé roky. Príbehy, obrázky a v neposlednom rade hudba, to všetko v sebe nesie zmes neumelej surovosti a krásy, ktorá krajinkára priťahuje silnejšie ako ten najsladší spev Sirén. Po rozhodnutí ísť tam nebol výber doby, kedy cestovať, ťažký. Mäkké jesenné svetlo a ešte stále plné farby prírody, nízke šikmé slnko, ale pritom dobrý pomer svetla a tmy a prvé príznaky zimy s hmlami a námrazami a či dokonca prvým snehom, ktorý pokryje krajinu ako jemná vrstva práškového cukru na torte, to všetko sú dôvody, pre ktoré mám október tak rád.
Juro Kováčik
Západnými Tatrami na sklonku leta
Bočný hrebeň Západných Tatier, stojaci medzi Jamnickou a Račkovou dolinou, som poznal tak povediac iba z videnia. Pohľad naň ma sprevádzal pri každej ceste Roháčmi. Jeho vodou rozbrázdené svahy sú zaujímavé hlavne na jar, kedy sú plastické tvary kotlov vykreslené stužkami z posledného snehu v žľaboch, ktorý sa nižšie mení na potoky, stekajúce do doliny. Vybral som sa naň poslednú augustovú sobotu, jeden z radu teplých slnečných dní prerušených iba tu a tam divokými búrkami. Mňa našťastie v ten deň žiadna nezastihla
Juro Kováčik
Na Baníkov cez Tri kopy
Úsek hrebeňa Západných Tatier medzi Baníkovom a Troma kopami je jeden z najťažších značkovaných chodníkov v slovenských horách. Veľa úsekov je zabezpečených reťazami a je tu niekoľko exponovaných miest, kde vám možno reťaze budú chýbať. Ak tu idete prvý krát, vyberte sa radšej smerom zo Smutného sedla na Baníkov. Do kopca to ide predsa len ľahšie ako naopak.
Juro Kováčik
Fotenie v Tatrách - Dolina Zeleného plesa
Dolina Zeleného plesa je najvýchodnejšia tatranská dolina. Ak sa nechcete moc namáhať, dostanete sa do nej dlhým, ale miernym stúpaním lesnou cestou z Tatranských Matliarov. Je to necelých desať kilometrov trasy ako stvorenej pre horský bicykel. Cestu si môžete skrátiť takmer na polovicu, ak pôjdete po červenej značke zo Skalnatého plesa. Síl pri tom ale moc neušetríte. Čo získate na na vzdialenosti, to stratíte na stúpaní cez Veľkú Svišťovku.
Juro Kováčik
Fotenie v Tatrách - Veľká Studená dolina
Veľká Studená dolina nesie svoje meno plným právom. Jej rozlohu koniec koncov dokazuje aj počet plies, ktoré sa v nej nachádzajú. Podľa Wikipédie sú tu nasledujúce plesá: Varešovské, Dlhé, tri Sesterské pri chate, štyri Zbojnícke, Starolesnianske, Ľadové, Pusté a Malé Pusté pleso, tri Sivé plesá, dve Studené plesá a dve Vyšné a dve Nižné Strelecké plesá. Ak som to všetko dobre spočítal tak ich je dokopy dvadsaťdva.
Juro Kováčik
Fotenie v Tatrách - Slavkovský štít
Slavkovský štít je medzi tatranskými vrchmi Popoluškou. Napriek svojej pomerne ľahkej prístupnosti, alebo naopak možno práve pre ňu, nie je pre turistov najvyhľadávanejším cieľom. Cesta naň sa začína na Hrebienku a postupne stúpa nie príliš dobrodružným spôsobom až na hrebeň. Napriek tomu nie je nudná, pretože ponúka viacero výborných výhľadov. Na začiatku je to hlavne Lomnický štít, ktorého bok sa postupne štrbavo ako zuby na otočenom liste píly dvíha až ku žiariacej kupole observatória. Hore na hrebeni sa viackrát dostanete priamo na Veľkú Studenú dolinu. A celou cestou vás sprevádza panoramatický výhľad do Popradskej kotliny.
Juro Kováčik
Fotenie v Tatrách - Východná Vysoká
Cesta na Východnú Vysokú cez Veľkú Studenú dolinu patrí k nie najľahším, zároveň je to však aj jedna z najkrajších ciest v Tatrách. Ak bude aspoň trochu svietiť slnko, neostýchajte vracať sa späť tou istou cestou, nudiť sa nebudete. Je to dlhá trasa, veľkou výhodou však je, že sa môžete dvakrát zastaviť a posilniť na Zbojníckej chate. Okrem dĺžky a prevýšenia je táto cesta zaujímavá aj Sedlom Prielom, ktoré je zo strany od Poľského hrebeňa zaistený reťazami a kovovými stupmi.
Juro Kováčik
Fotenie v Tatrách - Rysy
Ak hľadáte v Tatrách samotu, tu ju nenájdete. Cesta na Rysy je najpopulárnejšou tatranskou trasou a dni, kedy k nim netiahne zástup turistov, sú výnimkou. Ak pôjdete hore, asi sa zastavíte v Chate pod Rysmi. Prebieha v nej rozsiahla rekonštrukcia. Ak aj nemusíte, určite navštívte miestne WC - taký výhľad zo záchodu, ako máte tu, tak taký tak ľahko veru nikde inde nenájdete. Dúfam, že nebude pri rekonštrukcii poškodený. Za úvahu by možno stálo zaradiť ho medzi národné kultúrne pamiatky
Juro Kováčik
Fotenie v Tatrách - Hincovo pleso a Kôprovský štít
Mengusovská dolina je dolinou dvoch ciest. Obe sa začínajú pri Popradskom plese. Tá, čo ide napravo, je jedna z najvychytenejších ciest v Tatrách, a popri chate vedie do Sedla Váha a potom ďalej na Rysy. Tá, čo sa stáča vľavo a stúpa okolo Hincovho plesa na Kôprovský štít, je naopak jednou z najviac nedocenených ciest v Tatrách. Ak na horách vyhľadávate samotu, tu máte veľkú šancu užiť si ju.
Juro Kováčik
Fotenie v Tatrách - Mlynická a Furkotská dolina
Cesta Mlynickou a Furkotskou dolinou pre mňa často dopadla ináč, ako som plánoval. Skoro vždy som sa ráno zdržal a potom už iba naháňal čas či hľadal stratené sily. Hneď na začiatku Mlynickej doliny, tak hodinu a pol na Štrbským plesom, totiž leží najkrajší tatranský vodopád s nie príliš malebným názvom Skok. Magické miesto, ktoré ma vždy pritiahlo ako magnet železné piliny rozsypané po stole.
Juro Kováčik
Fotenie v Tatrách - Kriváň
Kriváň je zvláštny kopec. V knihe o ňom píšem ako o symbole nie toho, čím sme, ale čím by sme chceli byť. Jeho naklonená pyramída trčí nad krajinou a zdobí profil hôr tak ako nos zdobí mužný profil Cyrana. Kriváň sa stal znakom, v ktorom sa spoznávame. Je v ňom naša romantická rozorvanosť a nepraktickosť, asymetrická krása, túžba vyniknúť a neschopnosť byť súčasťou niečoho. Na Wikipedii sa píše, že "Štúrovci na Kriváň podnikli niekoľko výstupov a vajatali na ňom". Podľa synonymického slovníka tam teda buď rodili, alebo sa okúňali. Tento článok bude o tom, ako sa na Kriváni fotí.
Juro Kováčik
Fotenie pre knihu Tatry - úvod
Práve v týchto dňoch by sa mala do kníhkupectiev dostať kniha Tatry, ktorá vyšla vo vydavateľstve Slovart. Séria článkov k téme fotenia Tatier bude nepokrytou reklamou na túto knihu. Okrem toho sa v nich ale budem snažiť hovoriť o veciach, na ktoré nebolo v knihe miesto. Na Tatry sa budem tak ako v knihe pozerať očami beznádejne zamilovaného. Tu sa chcem ale viac venovať tomu, aké sú Tatry z pohľadu fotografa a snáď si spomeniem aj na jednu či dve skúsenosti všeobecného, nie iba fotografického charakteru. Linky na knihu a ďalšie prekvapenia nájdete na konci článku. Ak by ste mali otázky alebo námety, napíšte ich v diskusii alebo mi pošlite mail, mal by byť uvedený niekde napravo v profile.
Juro Kováčik
Lesy v Malých Karpatoch
Do lesov nad Račou chodím už vyše dvadsať rokov. Keď bol Samo malý vozil som ho na detskej sedačke na starej ukrajine z Rače na Kamzík. Na ceste z Pezinskej Baby do Rače som zažil svoj krátky intenzívny zážitok s bežkami, ktorý sa už nezopakoval. Možno aj preto, že ten prvý sa skončil odpadnutým nechtom na palci pravej nohy. Nabehal som tu najkrajšie denné i nočné kilometre svojho života a zabehol svoje najlepšie preteky. So psami som tu nachodil vo väčšej či menšej svorke stovky kilometrov. Nafotil som tu veľa filmov a megabajtov obrázkov. Vždy som si hovoril, hja, chlapče, keď budeš starý a už nebudeš vládať chodiť po horách, vtedy tu ešte vždy budú lesy nad Račou ako miesto, kde nájdeš všetko, čo hľadáš. Teraz som si tým už nie až taký istý.
Juro Kováčik
Jesenné svetlo v Pribyline
Nástup digitálu do fotografie možno zmenil veľa vecí, určite však neurobil nič s tým, že fotograf krajinkár je bytostne závislý na svetle. Línie, akcenty, plochy, textúra, farba, to všetko sa mení v závislosti od osvetlenia. Svetlo ovplyvňuje nie len zafarbenie, náladu či atmosféru, ale je základným kompozičným prvkom záberu.
reklama
Juro Kováčik
Baranec v zime
Napriek blízkosti v polohe i názve sú Západné Tatry z pohľadu fotografa úplne iný svet, ako Tatry Vysoké. Vo Vysokých Tatrách chodíte vo výške okolo 2000 metrov v hornej časti dolín, medzi ktorými prechádzate cez sedlá alebo stúpate na vrchol štítov. Údolia Západných Tatier stúpajú strmo hore. Veľa času strávite priamo na hrebeni, keď postupne prechádzate radom štítov hore a dolu ako na bláznivej horskej dráhe. Všetky fotky sú potom tak trochu vrcholové.
Juro Kováčik
Veľký Choč a Mesiac
Mám rád Mesiac na obrázkoch krajiny. Je priamym spojením nášho sveta s vesmírom. Jeho prítomnosť na fotografii znamená rozšírenie obrazu o ďalšiu dimenziu. Pohľad za hranicu pozemského, otázku a výzvu, ktorá nechá málokoho chladným. Fotenie krajiny s Mesiacom nie je ťažké, ale zíde sa pri ňom plánovanie a dôsledná disciplína pri fotení. V priebehu kalendárneho mesiaca mení Mesiac s meniacimi sa fázami nie len svoju podobu, ale aj dobu, kedy vychádza a zapadá.
Juro Kováčik
Tatry z Kráľovej hole
Babie leto sa minulý rok mimoriadne vydarilo. Krásne počasie trvalo riadny kus októbra a tak som sa po Ďumbieri a Kriváni rozhodol vyjsť ešte na Kráľovu hoľu a odfotiť Tatry.
Juro Kováčik
Výhľad z Kriváňa na Liptov
Ak fotíte krajinky naučíte sa časom zopár trikov, ktoré vám uľahčia život. Je tu však jedna vec, ktorú nikdy neokabátite - svetlo. To, čo môžete, je určené svetlom. To, čo z toho dostanete, je určené skúsenosťami.
