Fotenie telefónom je krásne svojou priamočiarosťou. Mobil je Polariod dneška. Skicár a diár, ktorý máte vždy po ruke. Pri fotení s mobilom fotograf nevstupuje do procesu a aj onen povestný "rozhodujúci okamžik" je pri pomalej reakcii telefónu po stlačení spúšte občas viac hrou náhody, ako zámeru. Nemusíte myslieť na clony, expozičné režimy, zaostrenie či hĺbku ostrosti. Jediné, čo zostáva, je hľadanie obrazu, hľadanie svetla.
Technická nedokonalosť fotiek z mobilu má svoje čaro a pôvab. Tak ako škŕkanie starej platne alebo zavŕzganie struny na hmatníku sú zdrojom neurčitého pocitu pravosti a autentickosti. Mobily sú navyše občas schopné až prekvapujúco dobrých výsledkov.
Môj mobil beží na Androide, mám k nemu nainštalovanú aplikáciu s pôvabným názvom Vignette. Chcem na ňom fotiť do štvorca a Vignette orezáva už náhľad pri komponovaní. Okrem toho robí mierny posun farieb a pridáva vi(g)netáciu. Fotky z mobilu už ďalej neupravujem. Pre zobrazenie na monitore je rozlíšenie orezaných troch megapixelov viac ako dostatočné. Pri tlači stačí na formát tak do 15 x 15 cm
Nič nezničí fotku tak ako neostrosť. Teda existujú fotky, ktoré sú dobré a neostré zároveň, ale tých je ako šafránu. Základným pravidlom pri fotení s mobilom je držať ho pevne v rukách. Ak sa dá, držte lakte pri tele a nenaťahujte ruky zbytočne moc dopredu. Ak fotíte v šere alebo noci, oprite si ruky s mobilom o strom, lavičku, alebo plece kamaráta.
Dávajte si pozor, aby ste nepreexponovali oblohu. Obyčajne to riešim ľstou a úskokom. Nastavím mobil tak, aby obloha tvorila váčšiu časť záberu a stlačím spúšť (teda v tomto prípade vlastne nie spúšť, ale tlačidlo hlasitosti). Mobil nastaví expozíciu, ale kým si to chudák spomalený premyslí a prepočíta, mám, nemám, mám, nemám, mám, nemám, až nakoniec naozaj cvakne, chvíľu to trvá. Počas tej chvíle presuniem kompozíciu tam, kam chcem. Občas sa trafím, občas nie. Zvášť pri silnom slnku je fotenie cez displej zúfalstvom.
Keď fotíte s mobilom musíte sa zmieriť s tým, že vaše pesničky budú znieť ako pesničky hrané na ukulele. Nevadí. Skúste z nevýhody urobiť výhodu. Ak niečo nejde skúste to nafotiť ináč. Nech fotíte kdekoľvek čokoľvek s čímkolvek, vždy sú limity, ktoré nás obmedzujú. Fotenie s mobilom je skvelé cvičenie v tom, ako ich prekonávať.
S mobilom vytvoríte obrázky, ktoré by ste ináč neurobili. Kedysi som videl sci-fi film o kameramanovi, ktorému zabudovali kameru do oka a hovoril som si, také niečo by som chcel mať. Mobil je k tomu zatiaľ najbližšie. Uvidíme, čo prinesie budúcnosť :-)
Moju prácu (nie z mobilu) nájdete aj na Facebooku, stačí, ak sa zapojíte na www.facebook.com/jurokovacik (nové okno)
P.S. Aj takto sa dá hrať na ukulele
