Godafoss
Vedel som, že počasie na Islande bude vrtkavé, privítanie ma však aj tak zaskočilo. Po prekrásnom prílete, kedy lietadlo postupne klesalo pretínajúc naprieč celý ostrov a zapadajúcim slnkom nasvietenými ľadovcami a lávovými poliami, po tomto veľkolepom privítaní nasledovalo ráno s dažďom, ktorý mi premočil nepremokavú bundu, a vetrom, ktorý mi vytrhol a takmer vylomil dvere hneď pri rannom nastupovaní do auta. Ale to bol extrém a aj keď potom bolo niekoľko dní, kedy pršalo od rána do večera, väčšinu času sa dážď striedal so slnkom v svižnom tempe, ktoré otváralo a zase šmahom ruky ničilo prekrásne dramaticky nasvietené scenérie. A dokonca som mal to šťastie, a vystihol som deň a pol trvajúce indiánske leto s blankytne čistou oblohou.
Dyrholaey z kopca nad plážou
Vietor na Islande fúka takmer stále a jediný rozdiel je v tom, či je silný, ešte silnejší alebo úplne šialený. Dokáže rýchlo podchladiť, aj keď sú teploty nad nulou. Rukavice som mal na rukách skoro stále. A aj keď som veľa nechodil, ocenil som pevné topánky.
Vrtochy počasia dopadajú nie len na telo, ale aj na techniku. Ak idete na Island fotiť, je dobré mať výbavu, s ktorou sa dá pracovať aj v daždi. Nikon D700 je našťastie v úprave odolnej voči dažďu a na Islande som túto jeho schopnosť riadne otestoval. Po dlhom fotení v silnom daždi pri jazere Jokulsarlon na jeden deň začal led displej na hornej starne fotoaparátu ukazovať divné veci. Našťastie to prešlo bez ďalších následkov, keď sa voda, ktorá sa dostala dovnútra odparila.
Veľmi som ocenil, že som mal viac ako jednu handričku na vyčistenie objektívu. Ak aj neprší, zmoknete pri fotení vodopádov. Zvlášť komplikované je fotenie pri mori. Pred sprchou jemného slaného dažďa sa nedá utiecť a zasolené objektívy nie je v teréne jednoduché vyčistiť.
\
Dyrholaey
Na Islande vás čaká, hlavne ak ho navštívite mimo sezónu, osamelé putovanie. Dokonca aj hlavná Cesta číslo 1, ktorá veľkou kružnicou obchádza po obvode celý ostrov, spustla, akonáhle som sa dostal pár desiatok kilometrov od Reykjavíku. Islandské cesty nevyzerajú ako dielo ľudských rúk. Sú súčasťou krajiny a zdá sa, ako keby vznikli ako výtvor prírody spolu s horami, poliami a riekami. Cestovanie na Islande trvá dlhšie, ako by sa zdalo podľa mapy a kilometrov. Úzke cesty často nedovoľujú ísť ani povolenou rýchlosťou a zdržujú aj často sa opakujúce zastávky, vynútené potrebou vystúpiť a kochať sa a fotiť. V knihe o Islande som z fotiek urobených na ceste urobil celú kapitolu. Bolo to prvý krát, kedy mi cesta pri fotení krajiny nebola prekážkou, ale spojencom.
Viac o mojej práci na www.facebook.com/jurokovacik
