Hincovo pleso, Nikkor 20 mm, F22, 1/100 sec. Túto fotku sme vybrali ako titulnú fotku knihy.
Výhľad z Kôprovského štítu je úchvatný, ale hlavnou príčinou, pre ktorú mám túto cestu rád, je Hincovo pleso. Terasa, na ktorej pleso leží, je posiata rozhádzanými balvanmi a v lete zarastená žltými kvetmi záružlia. Pleso budete mať na očiach po celú cestu nahor na Kôprovský štít. Do Kôprovského sedla vedie upravená hadovito stočená prudko stúpajúca serpentína. Pri stúpaní zo sedla na vrchol Kôprovského štítu sa otvára viacero jedinečných pohľadov na pleso ležiace dole rovno pod vami. Ak je veľmi horúco, môžete si zasnívať - len sa trochu rozbehnúť a aj by ste doskočili. Tmavomodrá hladina plesa je veľkú časť roka pokrytá plávajúcimi kusmi ľadu, ktoré vyzerajú z výšky ako kontinenty na mape novo objavenej planéty.
Detail ľadu na Hincovom plese. Nikkor 100 mm, F8, 1/640 sec. Táto a nasledujúca fotka ukazujú dva možné pohľady na tú istú scénu. Mám ich rád obe spolu tak, ako sú vedľa seba v knižke.
Fotenie v horách je o balansovaní. Na jednej strane sú príležitosti, na druhej vaše možnosti. Najťažšie zo všetkého je pre mňa veľmi často rozpoznať, kedy ma k návratu vyzýva lenivosť, a kedy je to naopak zdravý rozum. Ústup nie je vždy útekom, ale môže ním byť. Keď fotím, chodím po horách sám. Naučil som sa pravidelne v priebehu dňa zbehnúť taký vnútorný čeklist, niečo ako majú piloti pri štarte lietadiel. Prvá je počasie a jeho vývoj. Potom obtiažnosť cesty a moja výbava. Či nie je priveľa snehu na to, že nemám paličky. Či nebolo chybou brať si na túto cestu statív. Ako som na tom s oblečením a či nemám zrazu príliš málo vody alebo vybitý mobil. Potom nasleduje telo. Nohy, brucho, chrbát, hruď, hlava. A nakoniec sily a spirit. A potom rozhodnutie ísť ďalej, alebo vrátiť sa. Ako keď kozmonauti leteli na mesiac a z riadiaceho strediska im hlásia: motory GO, navigácia GO, komunikácia GO, lekár GO, politruk GO. Orol, tu riadiace stredisko, máte GO na pristátie.
Tento systém má zrejmú slabinu. Schopnosť robiť racionálne rozhodnutia nie je veru ani zďaleka poslednou funkciou, ktorá sa pri únave vypína. Najdôležitejšia je preto priebežná kontrola riadiaceho strediska. To je už ale tak trochu metafyzika, a každý si musí nájsť vlastnú fintu ako na to. Ja som sa doteraz spoľahol na jednoduché pravidlo - sranda prestáva byť, keď okolo seba na dlhší čas prestanem vnímať krajinu. Vtedy je čas zastaviť sa, dať si tú poslednú horalku, zbaliť fotoaparát do brašne a pochodovať najkratšou cestou späť medzi ľudí.
Hincovo pleso z Kôprovského štítu, panoráma (4), 20mm Nikkor, F20, 1/120 sec. Netradičná panoráma, kde som kvôli kompozícii potreboval zväčšiť záber smerom na výšku.
Vždy som túžil mať taký ten transportér ako mali v Star Trek. Vstúpite do neho, on vás odhmotní a ak všetko ide tak ako má tak zase zhmotní niekde inde. To by bolo cestovanie! A potom som si uvedomil, že takýmto transportér už existuje. Sú ním knihy.
Spolu s vydavateľstvom Slovart sme urobili knihu Tatry. Tou najväčšou radosťou by pre mňa bolo, ak by sa táto kniha pre vás stala takýmto transportérom na cestovanie do Tatier. Vždy, keď bude okolo vás príliš sychravo a času bude málo.
Knihu Tatry predáva každé dobré kníhkupectvo. Určite ju nájdete v predajniach Artforum v Bratislave, Banskej Bystrici, Košiciach, Žiline a Trnave.
Na mojej webstránke si ju môžete objednať spolu s podpísaným originálom fotografie 20 x 30 cm. Nájdete tu aj mapku s lokalizáciou miest, z ktorých som robil niektoré zábery s možnosťou prekliku na fotografie.
19.4. o 19 hodine bude stretnutie ku knihe Tatry v bratislavskom Artfore na Kozej ulici. Srdečne Vás pozývam
