Obe doliny spája reťazami zaistené Bystré sedlo, cez ktoré sa má chodiť iba smerom z Mlynickej do Furkotskej doliny. Cesta sa začína a končí v Štrbskom Plese a spolu s fotením sa ľahko natiahne na desať hodín. Mlynická dolina je terasovito členená, akoby vystrihnutá z učebnice, kapitola ľadovcové doliny. Ťažký úsek sa začína pod terasou s Capím plesom a končí výstupom do Bystrého sedla. Vo Furkotskej doline ležia krásne Wahlenbergove plesá, jeden z mojich zatiaľ nedotiahnutých restov v Tatrách. V dolnej časti Mlynickej doliny si užijete krásne letecké výhľady na Štrbské Pleso. Ak ste unavený môžete zo Soliska zísť na Štrbské pleso lanovkou, ale asi ju nebudete stíhať.

Štrbské pleso, pohľad späť na začiatku cesty Mlynickou dolinou. Nikkor 100 mm, F16, 1/800 sec. Jedna z prvých fotiek toho dňa
Počasie v Tatrách býva často premenlivé a tak úspech môžu priniesť aj dni, ktoré vyzerajú na prvý pohľad nenápadne. A naopak, sľubný deň sa môže ľahko skončiť neúspechom. Ostré svetlo bezoblačného neba je znesiteľné zvyčajne iba ak fotíte veľké panorámy krajiny, najlepšie vrcholovky. Najvzácnejšie sú dni, kedy po oblohe bežia obláčky a striedavo ukrývajú odokrývajú slnko, nasvecujúc krajinu pred vami s dramatickosťou a fintami skúseného divadelného osvetľovača. V takéto dni sa dá fotiť od rána do večera. Úplne zatiahnutá obloha nemusí byť úplne zlou správou, hlavne ak sú oblaky tmavé a majú štruktúru. Ak sa súvislá oblačnosť na chvíľu pretrhne a ukáže sa kúsok slnka, vtedy prichádzajú momenty, kedy treba byť v strehu, nech ste kde ste. Najzúfalejšie sú sivé dni naplnené svetlom nesvetlom, kedy ako by ste plávali v akváriu. Všetky línie sú bez kontrastu a všetky farby mdlé ako obed v školskej jedálni. Takéto dni treba iba tíško pretrpieť.

Vodopád Skok. Nikkor 20 mm, F8, 1/320 sec. Posledný deň roka kedy sú v Tatrách otvorené chodníky. V ten deň som neprešiel cez Bystré sedlo a navečer som sa vrátil ku vodopádu. Napravo do vodopádu je na horizonte malá postava.
Fotograf chodí po horách ináč ako turista. Ak nefotíte nikdy si neberte do partie na hory fotografa. Večne zdržiava, nosí kopu rárohov a stále brble na to, že slnka je buď príliš veľa alebo príliš málo. Jasný slnečný deň sa mu zdá byť nudný a teší sa prichádzajúcej búrke. Ráno sa motá a nevie sa rozbehnúť, lebo v mäkkom svetle vychádzajúceho slnka nájde niečo na fotenie za každou zákrutou. Potom sa kľudne zastaví desať minút po prestávke, ktorú ste mali na čaj. Vytiahne fotoaparát, zašomre, vymení objektív a potom stojí a čaká. Bud' na to, že sa mraky roztrhajú a ukáže sa kúsok slnka, alebo na to, či konečne mrak nepríde kam má a trochu zmäkčí príliš kontrastné poludňajšie svetlo. A úplne najhoršie je to s fotografom večer. Deň bol pekný, ale dlhý a tak sa už tešíte domov či na chatu. Fotograf sa však ľahko namotá na svetlo zapadajúceho slnka a vám zostáva dosť času na to aby ste sa pozreli, či máte čelovku zabalenú alebo nie.

Zamračené ráno pri Vodopáde Skok. Panoráma (6), Nikkor 20 mm, F10, 1/640 sec
Vždy som túžil mať taký ten transportér ako mali v Star Trek. Vstúpite do neho, on vás odhmotní a ak všetko ide tak ako má tak zase zhmotní niekde inde. To by bolo cestovanie! A potom som si uvedomil, že takýmto transportér už existuje. Sú ním knihy.
Spolu s vydavateľstvom Slovart sme urobili knihu Tatry. Tou najväčšou radosťou by pre mňa bolo, ak by sa táto kniha pre vás stala takýmto transportérom na cestovanie do Tatier. Vždy, keď bude okolo vás príliš sychravo a času bude málo.
Knihu Tatry predáva každé dobré kníhkupectvo. Určite ju nájdete v predajniach Artforum v Bratislave, Banskej Bystrici, Košiciach, Žiline a Trnave.
Na mojej webstránke si ju môžete objednať spolu s podpísaným originálom fotografie 20 x 30 cm. Nájdete tu aj mapku s lokalizáciou miest, z ktorých som robil niektoré zábery s možnosťou prekliku na fotografie.
19.4. o 19 hodine bude stretnutie ku knihe Tatry v bratislavskom Artfore na Kozej ulici. Srdečne Vás pozývam
