Táto jarná cesta na Plačlivô nebola nudná. Záver apríla sa tohto roku vydaril. Dva dni pred tým som sa spálil do červena ako uvarený rak pri fotení v Tatrách. Neviem, koľko krát sa mi to už stalo, ale na krém proti slnku zabúdam celkom pravidelne. Cestu na Baranec som začínal s klobúčikom na hlave. Nad kosodrevinou sa zatiahlo, ochladilo a rozfúkalo a tak klobúk rýchlo vystriedala teplá čiapka. Chodník z Baranca do Žiarskeho sedla už našťastie nebol zľadovatený a tak mačky mohli zostať v batohu. Pred Smrekom som v posledných kúskoch slnka nafotil niekoľko výhľadov na hlavný hrebeň Západných Tatier
Roháče, panoráma(6), Nikkor 50mm, ISO 200, F8, 1/250 sec
V Žiarskom sedle som sa ani nezdržal a rovno som pokračoval na Plačlivô. Čím vyššie, tým bol vietor nepríjemnejší. Cestou do sedla som stratil jednu rukavicu, našťastie som mal ešte od zimy v batohu aj druhý pár. Na vrchu ma privítali padajúce krúpy, ale to bolo iba také laškovanie. Nebolo ich veľa a okrem toho ma uchvátil prekrásne nasvietený mrak plaziaci sa na kopcoch za Roháčskou dolinou. Najskôr som ho odfotil priamo 50 mm Nikkorom, ktorý som mal nasadený na kamere, ale vedel som, že to je moc veľký detail a potrebujem širší pohľad. Kúsok som pobehol po vrchole kým som našiel lepšie miesto a urobil dve panorámy. Exponoval som tak, aby som nestratil kresbu v jasne žiariacom oblaku.
Roháčska dolina, panoráma (5) Nikkor 50 mm, ISO 200, F8, 1/400 sec
Fotenie panorám je vždy tak trochu neistá vec. Výsledok je predvídateľný, avšak nezaručený. Preto som radšej ešte rýchlo prehodil objektívy a urobil niekoľko priamych záberov. Medzitým sa nad časťou doliny rozpršalo či rozsnežilo. Pre zaujímavosť, oba zábery majú v Lightroome nastavenú rovnakú bielu (WB je na 5740, tint 0)
Roháčska dolina, Nikkor 20 mm, ISO 200, F11, 1/400 sec
Scéna od severu sa zatiahla, deň sa však ešte neskončil. Hore na vrchole som ešte urobil pár záberov Ostrého Roháča s kopcami v pozadí. Dosť sa zotmelo a tak som musel čas natiahnuť až na 1/60 sekundy.
Ostrý Roháč, Nikkor 20 mm, ISO 200, F11, 1/60 sec
Cestou dole späť do Žiarskeho sedla sa otvoril krásny výhľad na juh, kde presvitajúce slnko sfarbovalo horizont do zlatočervena. Ponad Žiarsku dolinu bolo vidieť na Mikuláš a Maru a za nimi hradbu kopcov Nízkych Tatier. Nasledujúci záber je urobený 100mm Nikkorom. Iba málokedy sa mi stáva, že mi v horách zažiada dlhší objektív.
Liptov cez Žiarsku dolinu, Nikkor 100 mm, ISO 200, F8, 1/125 sec
Posledné fotky dňa som urobil kúsok nad sedlom. Hneď pod ním sa už naozaj rozpršalo a na radu prišlo nie fotenie, ale vyťahovanie ponča a prezliekanie. Obliecť si pončo tak, aby vám zakrylo aj batoh, ktorý máte nasadený na chrbte môže byť nie úplne triviálna skúška obratnosti. Ak budete v ponče dlhšie chodiť, určite si pod ním nechajte oblečené čo najmenej. Ináč sa budete musieť znovu zastaviť a vyzliekať, čo v silnom daždi nie je príjemné. Cesta zo Žiarskej chaty do doliny nikdy nebola mojou obľúbenou časťou dňa, a neinak tomu bolo aj tentokrát. Už aby začali jazdiť kolobežky.
Nad Žiarskym sedlom, Nikkor 100 mm, ISO 200, F8, 1/100 sec
