Návšteva Pribyliny v jedno jesenné popoludnie vyplnila deň oddychu medzi dvoma dňami fotenia v horách. Mám skepsu a predpojatosť voči skanzenom. Vždy mi prišli ako niečo neživé a umelé. Prípadne smiešne, tak ako Vlkolinec plný pomedzi drevenice zaparkovaných áut. Pribylina však bola iná. Strávil som v nej fotením čas od obeda až do západu slnka. Bolo to výborné. Domy, ľudia, zvieratá. A krásne jesenné svetlo.
Nikkor 100/2.8, 1/125 sec., F11
V ten deň som fotil zo statívu. Výhodou fotenia zo statívu je okrem iného aj to, že vám umožní zafixovať kompozíciu a potom čakať, buď na posun v svetle alebo na posun aktérov obrazu. Obe tieto fotky sú tak, dosť paradoxne, vlastne momentky urobené zo statívu. Pri jahniatku som mal šťastie. Vbehlo mi do obrazu, ktorý som sa chystal nafotiť. Bolo v ňom ani nie pol minúty a za ten čas som urobil 4 zábery, toto je druhý z nich. S kozou to bolo iné. Bola tam priviazaná na dlhom lane a tak som dlhé minúty stál a čakal, kým sa konečne postaví tam, kde som ju chcel mať
Nikkor 50/1.4, 1/15 sec, F11
Moju prácu nájdete aj na Facebooku, stačí, ak sa zapojíte na www.facebook.com/jurokovacik (nové okno)
