Základnou, ale nie jedinou funkciou statívu je stabilizovanie fotoaparátu pri dlhých expozíciách. Pravidlo hovorí, že z ruky by ste nemali fotiť časom dlhším ako je zlomok sekundy, kde v menovateli je ohnisková vzdialenosť objektívu. Nepatrím k tým, ktorí sa hrdia, aký dlhý čas udržia z ruky a radšej som konzervatívny. Zo 100 mm Nikkorom sa snažím fotiť na časoch kratších ako je 1/125 sekundy, z 20 mm širokouhlým objektívom nejdem, ak sa dá, pod 1/25 sekundy.
Cote de Granit Rose po západe slnka. Fotka, ktorá sa nedá bez statívu urobiť. Potreboval som dlhý čas a tak bol objektív Nikkor 24 mm zaclonený naplno, ISO som znížil na 100 a pred objektívom som mal šedý filter. Expozícia potom vyšla na 5 sekúnd
Zvyšovanie ISO nie je riešením. Skúsme použiť príklad z článku o exponovaní. Jednotlivé fotosenzory sme v ňom prirovnali k nádobám, ktoré zachytávajú dopadajúce fotóny. Všetky senzory trpia na šum. V našom príklade je to malá časť nádob, ktorá sa naplní bez ohľadu na to, či je senzor osvetlený alebo nie. Zvýšenie ISO znamená, že elektronika fotoaparátu zmenší veľkosť nádob senzorov na polovicu - hlási teda, že sú plné už keď sú naplnené do polovice. Časť zaplnená šumom je však stále rovnako veľká, jej podiel na celkovom signáli sa tak zvyšuje. Rovnako sa zhoršuje dynamický rozsah. Vo výsledku to znamená zhoršenie kvality obrazu. Ak môžete, vyššiemu ako základnému ISO sa vyhnite. Ak nie, tak ho použite. Zašumená fotka je lepšia ako rozmazaná fotka.
Objektívy s redukciou otrasov sú podľa všetkého veľkou pomocou. Posúvajú rozsah toho, čo sa dá odfotiť z ruky. Ale aj pri fotení s teleobjektívm so stabilizáciou sa môžete, ak potrebujete zacloniť pre zväčšenie hĺbky ostrosti, dostať bez statívu do neriešiteľnej situácie a problémy budete mať aj v zamračený deň alebo v zázračnej polhodine pred východom a po západe slnka.
Spišské plesá. Fotené s 50 mm Nikkorom, kvôli hĺbke ostrosti musel byť zaclonený na F16. Čas vyšiel na 1/50 sekundy, čo by sa možno teoreticky dalo odfotiť aj z ruky. Bolo to ale fotené z pomerne nízkej polohy a hĺbka ostrosti je využitá naplno, takže aj zo statívom to bola veľká ekvilibristika. Nakoniec som bol veľmi rád, že som ho v ten deň mal hore zo sebou.
Statív má svoje mínusy. Tým prvým je cena. Neexistuje lacný a zároveň dobrý statív. Kúpa lacného statívu sú vyhodené peniaze. Vyhnite sa hocičomu, čo má také to posuvné prepojenie medzi nohami statívu a stredovým stĺpikom. Investujte do značky. Statív musí vydržať dlho a musí toho zniesť veľa.
Druhým mínusom statívu je váha. Pri fotení krajiny sa veľa chodí a kilogram ušetrený tým, že kúpite drahší statív z karbónových vlákien, oceníte.
Na záver niekoľko rád k požívaniu statívu.
Statív nedokáže utlmiť chvenie z otrasu po sklapnutí zrkadla počas expozície. Pri fotení zo statívu použite funkciu zdvihnutia zrkadla pred expozíciou. Kritické sú hlavne časy od 1/60 do 1/2 sekundy. Ak nemáte funkciu zdvihnutia zrkadla priamo na fotoaparáte, dá sa pri niektorých prístrojoch obísť fotením cez samospúšť.
Aj keď máte statív, vietor zostáva nepriateľom fotografa číslo jedna. Pri dlhých expozíciách hýbe trávou a stromami a dokáže rozvibrovať aj ten najpevnejší statív. Pomáha batoh zavesený pod hák na stredovej tyči statívu. Statívu môžete pomôcť aj priložením ruky - položte ruky na hornú časť aparátu a mierne tlačte smerom nadol.
Ku hlave statívu si kúpte aj rýchlo upínač, ktorý sa pripevní na kameru. Výborné sú tie v tvare L - prehodenie fotoaparátu na fotenie na výšku je potom záležitosťou okamžiku.
V zime vaše skrehnuté ruky veľmi ocenia molitanový obal na hornom diely nôh statívu.
Pri fotení krajiny preferujem guľovú hlavu. Nezabudnite na to, že jej veľkosť je určená váhou najväčšieho objektívu, aký budete používať
Východ slnka nad Kriváňom. Fotené zo 180 mm Nikkorom. Čas bol 1/1000 sekundy pri F8. Vďaka statívu som mohol obrázok pevne zarámovať a už iba čakať, kým sa slnko dostalo presne tam, kde malo byť.
