Ráno v Jamnickej doline. Slnko práve začína svietiť na kopce v pozadí, ktoré sú mojim dnešným cieľom. Tak ako aj ďalšie fotografie v článku, až na poslednú, nie je táto fotka vo finálnej verzii. Sú to pracovné náhľady bez veľkej práce pri zväčšovaní, zvyčajne iba s dotiahnutou oblohou.
Pred pár dňami Nikon rozbúril vody internetu nie úplne šťastným statusom na svojej Facebook stránke hovoriacej, že fotograf je iba taký dobrý, ako dobrá je technika, ktorú používa. Nešťastne zvolená forma propagácie značky by mohla byť omnoho menej kontroverzná pri miernej zmene významu. Takej, ktorá by nepoložila dôraz na vzťah medzi technikou a kvalitou, ale na všeobecný súvis medzi tým, s čím fotíme, a výsledkom, ktorý dosahujeme. Ak sa vyberiete do hôr s malým kompaktom, urobíte iné fotky, ako by ste urobili s veľkou digitálnou zrkadlovkou. A s ňou zase budete fotiť ináč, ako so starým fotoaparátom na film.
Nad kosodrevinou pod Hrubým vrchom. Teším sa z toho, že najmenej zaujímavú časť cesty mám za sebou a ešte netuším, že toto je jedna z posledných chvíľ tesne pred tým, ako sa obloha na zvyšok dňa zatiahne oblakmi
Ani jeden fotoaparát alebo objektív nie je dobrý alebo zlý v absolútnom meradle. Kvalitu mu dáva až to, na čo sa ho snažíme použiť alebo to, čo sa s ním snažíme povedať. Keď som začal fotiť Západné Tatry, pomerne rýchlo som sa prepracoval k tomu, že to celé bude čiernobiela séria. Konverzia digitálnej fotografie na čiernobielu je tak trochu zapeklitá záležitosť. Už Lightroom poskytuje možnosť dramaticky meniť výsledok cez nastavenie svetlosti pre jednotlivé farby. Ešte ďalej idú špeciálne programy, ktoré umožňujú pri konverzii do čiernobielej až závratne širokú paletu interpretácií. Sú flexibilné a práca s nimi je intuitívna a rýchla. Ich použitie však niekedy vyústi do dvoch situácií, ktoré nemám rád. Občas ma postaví ako oslíka pred dve kôpky sena a ja nemám záchytný bod, podľa ktorého by som si vybral. A občas, občas je ten posun až príliš ďaleký a ľahký, tak ako výhra v lotérii, po ktorej sa zdá byť život na chvíľu iný a lepší.
Cesta na Volovec. Oblaky sa tak ako na obrázku držia skoro celý deň štátnej hranice na hrebeni a do kotla preniknú iba občas krátkymi výpadmi. Volovec nie je ani krásny ani dramatický ani majestátny, cestu naň mám však napriek tomu veľmi rád. Otvára totiž pohľad na jednu z mojich najmilších panorám v Západných Tatrách, s Ostrým Roháčom, Jamnickými plesami a Záhradkami.
S Mamájou fotím na kazetu s tak trochu panoramatickým formátom 6x9. Na film sa zmestí osem záberov, teda ak nezazmetkujem a nepretočím film dva krát, alebo ma nenapadne odskúšať záber s filtrom alebo bez filtra. Komponovanie na matnicu pod čiernou plachtou je úplne iné ako komponovanie v hľadáčiku. Nejde o to, že obraz je obrátený, na to sa dá rýchlo zvyknúť. Ma matnici omnoho výraznejšie vystupujú hlavné prvky obrazu, ako keď sa na svet pozriete prižmúrenými očami až uvidíte iba plochy svetla a tieňa.
Ostrý Roháč. Krajina sa nedá fotiť rýchlo. Ak máte dobrý deň tak urobíte jednu fotku, ktorá prežije a je naozaj dôležitá. A je jedno s čím fotíte, digiál, zrkadlovka, film. Toto jedna je fotka tohto dňa. Mám rád chvíle, keď postavím fotoaparát na statív, všetko nastavím a potom iba čakám, čo sa udeje.
Fotky vo väčšej veľkosti, ako aj nové informácie o mojej práci nájdete na mojej Facebook stránke.
Vyvolávanie fotiek v tmavej komore nie je mechanický proces. Pohľad na pracovné výtlačky,tie, ktoré neskončili v koši ešte pred fázou sušenia.
Finálna podoba fotografie. Pre tých, čo to majú radi, uvádzam technické podrobnosti. Mamiya Press 23, Sekkor 65mm, f22, 1 sec, červený filter, film Foma 100 v R09, 1:60 11 min, 20C, papier Ilford multigrade, spodná časť # 4 1/2, oblaky #3.
