Minuloročný október bol výnimočný. Chladné slnečné dni v plných farbách jesene a s čistým vzduchom. Za posledné dva roky som bol na Kriváni päť či šesť krát, ceste z októbra sa však žiaden iný nevyrovná.
Teň deň bol perfektný od začiatku až do konca. Chcel som pre knihu o Liptove nafotiť výhľad z Kriváňa na západ. Čakal som, že najlepšie svetlo bude okolo obeda, kedy je slnko plus mínus v pravom uhle k plánovanému smeru fotenia. Svetlo je na poludnie v októbri ešte stále moc tvrdé, v teň deň ho však zjemnila jesenná mäkkosť spôsobená oparom v ovzduší. Zatiaľ čo popredie je na tomto zábere tvrdé s čierno čiernymi tieňmi, už zjazvené úbočia nad Kôprovskou dolinou sú dobré. Červeno hnedé vrcholy štítov Západných Tatier sú výborné a pekné je aj modré pozadie s detailami. Na tejto fotke mám rád niekoľko drobností. Tiene na malom fliačku snehu v popredí. Bielu stužku Kôprovského potoka dole v doline. Malý ostrov bielych mrakov v pozadí nad Liptovskou Marou.
Nafotil som tu niekoľko panorám, ale toto je jednoduchý záber s 24 mm Nikkorom. Použil som polarizačný filter a a tak pri clone 8 vyšiel čas iba na 1/125. Keď fotíte so širokouhlým objektívom stáva sa najväčším problémom - a najväčšou príležitosťou - kompozícia popredia. Aj veľmi malá zmena vo vašej pozícii môže vo výsledku znamenať úplne iný výsledok. Vždy preto skúste urobiť zopár krokov doprava alebo doľava, nie iba jeden záber z prvého miesta, na ktorom zastavíte. Ale nikdy tak prosím nerobte s okom na hľadáčiku fotoaparátu. Bola by škoda spadnúť a rozbiť si objektív, či nie?
