Tým prvým spájacím medzníkom, by sa dal označiť rok 1998 a tzv. záchrana Markízy, kedy R. Fico a P. Rusko stáli na jednom brehu proti vtedajšej garnitúre.
Tým najdôležitejším medzníkom je asi rok 2002. Konkrétne dni 20. až 21. septembra 2002. Je to termín konania volieb do Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR). Ficova a Ruskova strana boli označované za nový vietor v slovenskej politike. V týchto voľbách prvý raz ich partaje vstúpili do slovenského parlamentu. Ficov Smer skončil v opozícii a Ruskova Aliancia nového občana (ANO) sa stala súčasťou vládnej koalície. Pavol Rusko sa stal podpredsedom parlamentu a neskôr ministrom hospodárstva a Robert Fico zostal radovým poslancom.
Pre zaujímavosť sa po týchto voľbách, vraj uvažovalo o spojení poslaneckých klubov Smeru a ANO, čo by v súčte poslancov znamenalo 40 miest v klube, tým by sa tento spojený klub stal najväčším v NR SR a zároveň najväčšou vládnou stranou s Robertom Ficom na čele. Neviem prečo, ale k tomu nedošlo. Išlo by tým o ďalší medzník tých dvoch politikov.
Zatiaľ čo strana Smer si v tomto volebnom období v opozícii upevnila postavenie na politickej scéne, Ruskova ANO sa účasťou vo vláde roztrieštila. Potvrdili to aj voľby do NR SR 2006, kedy Smer zvíťazil a zostavoval vládu a ANO zostala nadobro mimo parlamentu.
Absolútnym rozdeľovacím medzníkom je 15. marec 2012. V tento deň Robert Fico dostal poverovaciu listinu na zostavenie vlády od prezidenta SR po drvivom víťazstve v parlamentných voľbách a stane sa opäť predsedom vlády. V ten istý deň bol Pavol Rusko obvinený z trestného činu podvodu pri nevýhodnej privatizácii Paroplynového cyklu (PPC) v roku 2004, vtedy ešte ako minister hospodárstva za stranu ANO, ktorá už dnes neexistuje.
Irónia niekedy býva dosť interesantná.
