Je zaujímavé, že ostatné spolužiačky s tým nemali problém. Dnes bol posledný deň, kedy sme mohli oznámiť ako sme sa rozhodli. Ja som sa rozhodla, že budem mať deti až 2. Je to síce neobvyklé, ale predsa len by som chcela vytŕčať z priemeru. Po poslednej svetovej vojne sa rozmnožovanie ľudstva začalo prísne kontrolovať. Vzorky DNA sa odoberajú v prvom ročníku na univerzite, ale deti môžu mať len tí, čo ukončia vysokoškolské vzdelanie. Takto chce Úrad pre regulované rodičovstvo (ÚRR) predchádzať rodeniu sa degenerovaných detí, s ktorým bol dosť veľký problém po III. svetovej vojne. Výbuchy atómových bômb a samozrejme rádioaktívny spád mali na tom hlavný podiel. My čo sme sa narodili v podzemných krytoch sme boli uchránení ťažkého života na povrchu Zeme. Ja som vlastne z poslednej prirodzene narodenej generácie. Chcela by som vedieť aké to je mať deti „prirodzenou cestou“. ÚRR síce vyhlasuje, že prirodzená cesta je práve tá ich, teda kombinovanie najvhodnejších jedincov (hlavne ich génov) s cieľom mať zdravé, odolné a inteligentné deti. Aj tak sa mi zdá čudné, že na základe mojich buniek mi počítač nájde partnera na výchovu našich detí. Ani som si nestihla všimnúť kedy som sa obliekla a umyla. Chcela by som vedieť ako dlho tu hľadím na seba v zrkadle. Musím sa už rozbehnúť. Cestou do školy chcem ešte navštíviť babku. Je to moja jediná žijúca príbuzná. Neustále z nej skúšam vymámiť „pôvodný“ spôsob rozmnožovania. Škoda, že je taká nezlomná. Zbehnem rýchlovýťahom o 30 poschodí nižšie. Na vstup do špeciálneho poschodia, určeného len pre starších ako 60 rokov, použijem čipovú kartu príbuzného. Nájdem byt číslo 105, zaklopem na dvere a vojdem. Všetko je tu iné. Úplne iné ako u mňa v byte. Je tu iná vôňa, iný nábytok, hrá iná hudba. Vonia tu vanilka. V minulosti sa vraj používala ako príchuť do jedál, hlavne koláčov a iných sladkostí. Nábytok je drevený. Drevo je zvláštny materiál, veľmi obľúbený na tomto poschodí. Nikde inde by ste ho nenašli. A čo sa týka hudby, toto poschodie má vlastnú hudobnú stanicu. Hrajú staré hity. Veľmi im nerozumiem, ale nič to. „Babi??? Kde si? Prišla som ťa pozrieť len tak, na skok. Kde si?“ vykrikujem do prázdna. Zrazu sa objaví. Prišla s kuchyne. Dodnes nechápem prečo sú tieto byty rozdelené na viacej malých častí oddelených dverami. Asi to bude nejaký starý zvyk. Niekedy ľutujem, že som s ňou nemohla stráviť viacej času. Ale už je to raz tak. Všetkých nás vychovávajú v ústavoch pre mladých. Málokto z nás má ešte rodičov, takže sme sa ani nemali kde vracať. Odkedy študujem na univerzite, snažím sa ju navštevovať častejšie. Okrem nej nikoho nemám. V škole, ale aj inde vládnu prísne pravidlá. Ľudia s k sebe správajú veľmi rezervovanie a hlavne sa snažia dodržiavať pravidlá. Stále mám pocit, že mi niečo chýba, ale neviem to nejako presne pomenovať. Zvítame sa a objímeme. Neviem prečo sa to tak robí. Je to zvláštne, ale nie nepríjemné. Cítim jej chudučké telo, cítim ako jej bije srdce. Vždy ma pevne zovrie a tak to urobím tiež. V duchu rozmýšľam, či to robím správne. Prehodíme pár viet o škole a o spolužiakoch. Pochválim sa jej svojím rozhodnutím a oznámim, že dnes po škole idem dať svoje DNA do centrálnej databázy. Smutne sa usmeje a zahľadí sa do diaľky. Netuším o čom rozmýšľa, ale oči jej žiaria. A náhle akoby precitla. Otočí sa ku mne a vyzve ma nech si sadnem.A zrazu začne rozprávať, slová vychádzajú z jej vnútra a mám pocit akoby ani nedýchala. Hovorí o svojom živote, hovorí o mojich rodičoch, hovorí o niečom čo sa volalo láska a ľudia to stále hľadali. Bol to vraj cit. Škoda, že to nedefinovala presnejšie. Vraj to bolo silnejšie než akékoľvek pravidlá. To nechápem, veď pravidlá sa nesmú porušovať. V žiadnom prípade. Nikdy. Čo to len mohlo byť? Vraj to bolo krásne sladké, ale niekedy to vraj veľmi bolelo a boli aj ľudia ktorým to zlomilo srdce. Zdá sa mi to hrozné. Nechcela by som umrieť na zlomené srdce. Medicína predsa pokročila. Pokračuje vo vysvetľovaní o tom, ako sa rodili deti. Konečne som sa dozvedela, čo som chcela tak veľmi vedieť, ale viac ma to vystrašilo ako potešilo. Vraj deti rástli v ženách. V duchu si vydýchnem, že to zakázali. Dnes sa už používajú len špeciálne umelé vaky - najprv sú to skúmavky samozrejme. Rodičia dajú svoje bunky a o 9 mesiacov si prídu pre dieťa. Medzitým mu pripravujú prostredie pre výchovu a zvykajú si na seba. Zvyčajne sa predtým vôbec nepoznajú. Najdôležitejším kritériom rodičovstva je mať zdravú DNA štruktúru. Ak ju máte poškodenú, vypadnete už v prvom kole pri výbere partnera. Som prekvapená a aj zaskočená. Nikdy som ju nevidela takú zhovorčivú. Prečo mi to všetko hovorila? Veď to bolo hrôzostrašné. Som z toho hotová. Dobre, že už musím ísť. Vyhovorím sa na školu a rýchlo odídem. Snažím sa zabudnúť na všetko čo som sa dozvedela za poslednú hodinu. Sedím v lavici a študujem vzorce. Neviem si s nimi rady. Tá chémia mi nikdy nešla a aj teraz mi robí problémy. Ešteže je to len cvičná písomka. Nenápadne sa poobzerám po ostatných bunkách. Všetci majú sklonené hlavy a usilovne píšu. Pomaly sa otočím vpravo, zdalo sa mi že som tam zazrela nejaký pohyb. Pozerá na mňa? Áno, pozerá na mňa. Asi nevie odpovede, naznačím mu, že ani ja. Zrazu sa usmeje a žmurkne. Rozbúši sa mi srdce. Prečo to urobil? Sklopím hlavu a chvíľu rozmýšľam. Pozriem sa ešte raz. Nenápadnejšie. Stále na mňa pozerá a usmieva sa. Teraz mi už srdce búši bez prestania. Netuším, čo to znamená. Nemôžem od neho odtrhnúť zrak.
