Dušan Kačán
Svet je farebný. Ako dobre:-).
„Niečo ti prezradím. Chceš? Také moje malé tajomstvo. Potrebujem to niekomu povedať. Ale nesmej sa, dobre? Totiž možno ti to príde... také čudné. Dobre, dobre, už idem na to, neboj sa. Hm. No, ono ide o to, že mám asi nejakú úchylku. Proste každý deň potrebujem byť aspoň hodinku sám so sebou. Asi som divný. Povedal som ti, že sa nemáš smiať! Prosil som ťa o to. Ja som vedel, že ti to nemám hovoriť! Som blbec, nemal som sa ti s tým zdôverovať. Čo si to za kamaráta? Veď každý máme svoje potreby, nie? Aj ja mám tie svoje. Nehovor mi, že Ty ich nemáš! Jednoducho tú hodinku denne potrebujem byť sám! Keď ju nemám, som nervózny. Nie, nehanbím sa za to, lebo je to normálne! No super. Tak sa ešte zasmej. Hahaha.“
