Ako šľahanie biča pôsobí čítanie odborných článkov o nebezpečenstve verejného dlhu, zadlžovania štátu a štátnych bankrotoch. S odstupom času mi naskakuje husia koža, keď si uvedomím, v akej katastrofálnej situácii sme kedysi boli. Priamou vinou zvlčilého, mocou posadnutého úchyláka, ktorý sa dnes Slovensku pomstil, ako urazené sopľavé dieťa, úspešným útokom na likvidáciu právneho štátu. Priamou vinou aj druhého úchyláka, ktorého morálku snáď ani netreba zvlášť komentovať. Ktorí ako keby sa nechumelilo, obcujú dnes vo vládnej koalícii s recyklovaným komunistom. Ktorý si ich vybral, aby spoločne zruinovali Slovensko.
Do šľaka, vážne tomu nerozumiem. Do blba čítame a počúvame, aké nebezpečné je pustiť uzdu štátnemu dlhu a nechať šafáriť s našimi peniazmi nekompetentných komunistov, zlodejov a eštebákov. Mohli by sa publikovať analýzy snáď aj od Pána Boha, môžu sa dávať príklady z celého sveta, ako mnohé krajiny stoja pred bankrotom, alebo priamo zbankrotovali, pre našinca je to asi ako hatlatina jadrového fyzika z Cernu.
Netvrdím a ani neočakávam, že tomu bude každý rozumieť. Čakal by som však, že aspoň intuitívne bude väčšina cítiť, do akého pekla sa rútime. Najmä ak sme tu už mali jedného šialenca, latentného diktátora, ktorý našu krajinu vydrancoval a doviedol na pokraj bankrotu. To sú fakty a nakoniec každý to zažil na vlastnej koži. Pamätáte? Šialenca, ktorý nás vystrnadil zo slušnej spoločnosti, investori nás obchádzali širokým oblúkom, krachovala jedna firma za druhou vytunelovaná zlodejskými kumpánmi blázna, ktorí dostávali fabriky za korunu spolu so stámiliónovými pôžičkami, o ktorých sa dopredu vedelo, že veriteľ neuvidí ani halier?
Až mi je zle, keď čítam, o aký povestný chlp sme utiekli hrobárovi z lopaty. Len za tieto srandičky starého úchyláka sme zaplatili všetci 100 miliárd a ako sa ukázalo, bolo to nie o päť minút pred dvanástou, ale už bolo priamo dvanásť hodín! Z tohto pohľadu môžeme byť dokonca života vďační pravici, ako nás pomerne ľahko vylízala s toho prúseru. A pritom prvé štyri roky im tam šarapatili ako škodná v revíre recyklovaní komunisti z esdéeľky a druhé štyri roky zakomplexovaný, patologický exhibicionista, oduševnený zväzák, majiteľ televízie, ktorú mu vyfinancoval zahraničný investor len vďaka tomu, že dostal po protekcii od Veľkého Muftiho licenciu. Jeho „manažérske kvality" si mohol každý pozrieť v priamom prenose počas jeho ministrovania. Škoda, že jeho patologickú túžbu stať sa ministrom, nedokázal nejaký kúzelník vyriešiť tým, že by ho bol premenil na bonsai.
Predstavte si, je len 9 krajín z celej EÚ, ktoré nemuseli futrovať a zachraňovať miliardami banky. My k nim patríme. Vďaka dobrému ozdraveniu bánk v minulosti, nestál bankový sektor túto vládu ani cent. Je priam neuveriteľné, akú smotanu mohol náš recyklovaný komunista zlízať. Tu ma napadá, keď ako diera do snehu „vychcaný" demagóg kedysi táral, aké má zásluhy na prudkom ekonomickom raste, ba dokonca by sa vtedy zdalo, že ten rast je len vďaka nášmu nekonečnému šťastiu, že sa vôbec taký génius narodil, inak by sme umreli hladom a smädom. A má čiastočne pravdu. Je to jeho zásluha. Tým, že sa mu nepodarilo v roku 2002 vyhrať, zostaviť vládu a sprzniť ekonomiku, dostali sme sa do EÚ, máme Euro, boli investície.... Takže mu vlastne môžeme byť vďační. Áno súdruh docent, je to vaša zásluha. Hoci mohli ste ešte počkať ďalšie štyri roky. Pravda, potom by vás už asi vaši sponzori odpratali.....
Nedajme sa oblbnúť rečičkami, že štátny dlh je OK, lebo niektoré krajiny ho majú aj vyšší (percentuálne k HDP). Už sme raz utiekli kolapsu a bankrotu v hodine dvanástej. Nechajme si poradiť od tých, ktorí tomu rozumejú. Zbankrotovali aj štáty s oveľa nižším dlhom. To je nebezpečná a chorá demagógia, čo nám tlačí do tekvíc financmajster, ktorý vymenil zdravý rozum za ministerské kreslo a bol ochotný zapredať sa tejto podivnej zmeske pochybných indivíduí.
Počúvajme svoj vlastný sedliacky rozum. Veď to je veľmi podobné, ako v rodine. Dokedy si môže rodina žiť na dlh? Navyše, ak niektoré deti ešte kradnú? A najmä ak je zlé obdobie, je kríza, ktorej trvanie nikto nevie odhadnúť? A navyše, ak hlavou rodiny je nezodpovedný otec, ktorý sa riadi heslom: „dnes som tu JA, po mne potopa", ktorého potom nikto nebude chcieť zamestnať, lebo klame, kradne a je neschopný? To je aj analógia k investíciam. Kto sa k nám bude hrnúť s investíciami, ak bude krajine šéfovať takýto pajác, akého máme dnes? Nepriateľ súkromného, demokracie, médií, zarytý komunista obklopený eštebákmi?
Šachovanie s číslami a demagógia dnešných parazitov je neuveriteľná. Nedá mi nespomenúť ako exemplárny príklad nedeľnú debatu v televízii. Keď naša Anča vysvetľovala bulom (nám všetkým), ako to s tými miliónmi je, úprimne klipkajúca očičkami v úžase, ako že tomu nikto nerozumie. Z miliónmi za lúpež z nástenkového tendra. Nie som ekonóm, ale už nejaké to desaťročie podnikám, takže ekonóm amatér som. Keď Anča ukázala ten papier s grafom, čumel som ako vírus do skúmavky. Pretieram si oči, či dobre vidím. Potom sa vážne zahĺbim do vlastnej autoanalýzy, či som retardovaný ja, alebo Anča je ten génius.
Kto ten graf nevidel, odporúčam pozrieť si ho. Podstata je, že Anča nám povedala, že hoci 300 miliónov korún zaplatí slovenský daňový poplatník, o nič sme neprišli. Tak a basta. Asi je to tým, že ona je učiteľka a ja len obyčajný blb. Stále však tomu nerozumiem. Vy áno?
Za tie milióny sa zaplatili logá (obzvlášť zložité a nápadité, tie stáli len zopár miliónov) a reklama. Naozaj osožne vynaložené peniaze. To pôjde z našich daní. Únia nám však neškrtla peniaze, čiže suma pôvodne plánovaná na ulúpenie zostáva na iný projekt. Povedané po lopate, my zaplatíme za pokus o vykradnutie eurofondov tristo miliónov, úplne nezmyselne a zbytočne, lebo okrem reklamy sa nič z tých peňazí neurobilo, a ako tak sa podarilo uhrať, že nám EÚ tie peniaze úplne neškrtla, ale budeme ich môcť použiť inde. Páni a dámy, priatelia, šaliem! TOTO NÁM PREZENTUJE CHRAPÚNSKA PARTIA PATOLOGICKÝCH ZLODEJOV AKO VÍŤAZSTVO?!!! Ako že sa nič nedeje? Že neprídeme ani o korunu? To si myslia vážne, že národ pozostáva výlučne z retardovaných, ako to raz konštatoval Divný Janko? Na zachovanie pokoja a duševného zdravia si idem naaplikovať intravenózne liter borovičky, možno potom pochopím logiku veci. A zabránim anafylaktickému šoku môjho organizmu z alergie na idiotov.
Toto je ukážkový a učebnicový príklad, čo si partia lúpežníkov dovolí, aké nehoráznosti nám tu s kamennou tvárou predkladajú, ako nejakým infantilným sopľavým deťom, ktoré možno učičíkať akoukoľvek debiltou.
Veľmi podobne je to aj so štátnym rozpočtom. Len ťažšie pochopiteľné. Keďže ten dlh nemá na pleciach nikto osobne, znie to z úst nagélovaného panáka z MF veľmi dobre. Veď niekto má aj väčší dlh. Fajn, čo na tom, že ekonómovia vravia, že to nie je rozhodujúce, bankrot štátu nie je závislý od presného percenta dlhu. Masa trúb z boľševikovho košiara to žerie a netrápi ich to. Veď ten sympaťák to tak pekne povedal, musí sa vyznať, keď každé druhé slovo je „alokovali sme" a „relevantný". To znie odborne a dobre, však?
Netvrdím, že určite príde štátny bankrot. Hoci aj môže. Je jasné, že reálne by bankrot nebol, tak ako Maďarov, niekto by nás zachránil, dal by nám peniaze, presnejšie požičal. Ale ekonomika by bola zase rozvrátená (čo už je dávno naštartovaný proces). Pre túto vládu platí slogan Toyoty: „nič nie je nemožné". Ak ich pustíme ku kormidlu aj na ďalšie štyri roky, nebudeme ďaleko od toho! Preflákané peniaze, rekordný deficit, rekordné zadĺženie, útek investorov, rast nezamestnanosti, koniec právneho štátu, sypúce sa žaloby na Slovensko, poškodený imidž a profesionálni lúpežníci sú tým najlepším predpokladom k rýchlej ceste do pekla. Potom si budeme spievať pieseň od AC/DC, „Highway to hell" a sýty budeme len z demagogických drístov nášho recyklovaného komunistu!
K tej ekonomike. Najlepším barometrom chorej ekonomiky je korupcia. Nemusíte vidieť dovnútra, nemusíte poznať zložité ekonomické poučky a vzorce. Tam kde bujnie korupcia a navyše sa šíri z najvyšších kruhov, tam je to choré. Ako je to u nás, odpovedzte si každý sám. Ťažko sa mi to hodnotí a porovnáva, ale môj pocit je, že takto skorumpované prostredie tu ešte nebolo. Vytriezvenie zo socialistickej rozprávky bude kruté.
Záverom ešte jedno číslo. Kde je 700 miliárd korún, ku ktorým prišla dnešná vládna sebránka navyše oproti minulej vláde, bez toho aby pohla prstom? Kde do prdele tie peniaze sú? Kde sa tie peniaze vytratili a hlavne, čo ste z nich mali vy, drahí ficovoliči?