Pracujem v spoločnosti, kde na prvom mieste je bezpečnosť pri práci a ochrana zdravia všetkých zamestnancov. S touto filozofiou sa absolútne stotožňujem. Načo nám budú všetky zarobené peniaze, keď si zničíme zdravie ale budeme mŕtvi? Smrteľný pracovný úraz považujem za fatálnu chybu celého manažmentu. Jediná relevantná akcia v takomto prípade je podľa mňa výmena celého manažmentu.
Naša spoločnosť už preinvestovala veľa peňazí do neustáleho vylepšovania pracovného prostredia. Ľudia sú dookola vzdelávaní a preškolovaní o bezpečnostných smerniciach. Manažéri majú pre tento účel vyhradený čas, kedy pozorujú nebezpečné situácie, riziká a ľudí upozorňujú na nebezpečné správanie sa.
Ježia sa mi všetky vlasy , keď po týchto všetkých opakujúcich sa akciách ešte stále vidím ľudí ktorí sú absolútne ľahostajní voči svojmu zdraviu a hazardujú sami so sebou: v hlučnom prostredí nepoužívajú ochranu uší, v prašnom prostredí nemajú masku na ústa a nos, veľké drevenné kmene pília bez ochranných rukavíc a okuliarov, atď.
Keď sa ich spýtam, prečo sa neochránili pracovnými prostiedkami ochrany zdravia, tak väčšinou ich odpoveď znie: „Lebo som ich nedostal od šéfa”. Odhliadnuc od toto, ze toto tvrdenie nie je pravdivé (všetci zamestnanci pri nástupe do práce absolvujú úvodné školenie a sú vybavení potrebnými ochrannými prostriedkami), je pre mňa absolútne nepochopiteľné, ako možu byť ľudia takto nezodpovední voči sebe, svojim rodinám a v neposlednom rade aj voči svojim kolegom.
Situácia je jednoduchšia v krajinách, kde nedoržiavanie definovaných pravidiel možete sankcionovať pohyblivou zložkou mzdy alebo disciplinárnym konaním. Zložitejšie je to v krajinách, ktoré majú uzákonený „Moral harassment”. V tomto prípade musíte byť veľmi opatrní, ako a za čo napomeniete zamestnanca. Všetky požiadavky na zamestnanca musíte mať perfektne vydokladované v písomnej forme a musíte preukázať, že zamestnanec bol preškolený a všetkému porozumel. V opačnom prípade môžete mať opletačky s inšpekciou práce za šikanu.
Pretože rozprávania a diskusií na tému ochrany zdravia pri práci bolo už dosť a požadované výsledky sa stále neprejavovali, bolo treba nájsť sposôb, ako donútiť zamestnancov, aby prebrali zodpovednosť za svoje zdravie a zdravie svojich kolegov. Výzvou bolo urobiť to tak, aby ste neriskovali možné problémy s „Moral harassment”.
Za nedodržiavanie pracovných pravidiel som navrhla rozdávať žlté a červené karty, ako na futbalovom zápase.
Uvedomila som si, ze medzi fabrikou a futbalom je niekoľko spoločných východiskových bodov: veľa ľudí v jednom priestore, jasne definované pravidlá, stanovený cieľ, rýchly a dynamický pohyb, atď. Keď sú zhodné východiskové body, prečo neaplikovať rovnaké kontrolné a riadiace mechanizmy ?
Dohodla som sa s svojimi kolegami, ze vždy keď pôjdu do fabriky budú mať so sebou žlté karty. Keď spozorujú nebezpečné správanie sa, človeka upozornia a udelia mu žltú kartu. Dôležitým momentom je, že na žltej karte musia byť uvedené dôvody nebezpečného správania sa, čo nám pomôže identifikovať adresné nápravné opatrenia.
3 žlté karty = 1 červená, čo znamená pohovor na personálnom oddelení a záznam do personálnej karty.
Pretože 3 záznamy v personálnej karte automaticky znamenajú skončenie pracovného pomeru a našim cieľom nie je zbavovať sa ľudí, ale naviesť ich na prevzatie zodpovednosti za seba, dohodli sme sa s nimi, ze platnosť žltej karty je limitovaná na jeden rok.
Reakcie po zavedení systému boli rozpačité. V prvej chvíli sa každý pousmial ale úsmev zmrazol v okamihu keď si človek uvedomil možné následky.
V tejto chvíli vám žiaľ nemôžem povedať prínosy, pretože implementácia beží iba krátky čas. Ja však verím, že úsmev sa nám všetkým vráti keď zistíme, že nikto z našich kolegov nebol poranený alebo si nepoškodil zdravie.
