Hrdinovia a zbabelci boli bezpochyby veľmi očakávaným filmom. Predovšetkým aktuálnosť témy, spracovanej uznávaným režisérom, a hviezdne obsadenie - Tom Cruise, Meryl Streep, Robert Redford výrazným spôsobom podporovali očakávania „majsterštyku" s napr. aj oscarovými ambíciami. A to rozhodne Hrdinovia a zbabelci nie sú.
Vo filme je scéna, v ktorej sa profesor pýta svojich študentov, čo si myslia o aktivite organizácie, ktorá rozdáva čisté striekačky narkomanom. Takmer všetci študenti zhodne tvrdia, že je to veľmi dobá vec, pretože sa tým zníži riziko prenosu nákaz a chorôb. Jeden študent však oponuje: nie je to v poriadku, pretože predsa spoločnosť nesmie podporovať ľudí a uľahčovať im porušovanie zákona. To by potom mali vytvoriť aj špeciálny pás na diaľnici pre opitých šoférov. Ako profesor neskôr študentovi hovorí, svojim názorom vyvolal jednu z najzaujímavejších debát v triede. Bohužiaľ, filmu Hrdinovia a zbabelci chýba práve pohľad toho oponujúceho študenta, ktorý by dokázal film pozdvihnúť na niečo viac.
Všetky názory a myšlienky, ktoré odznejú vo filme som už niekde videl, počul, alebo čítal Napriek tomu, že ani zďaleka nie som detailne zorientovaný v americkej zahraničnej politike a v problematike Blízkeho východu. Rast protiamerických nálad je postoj aj v našej spoločnosti značne rozšírený. Prirovnávanie amerického vojenského pôsobenia na Blízkom východe k druhému Vietnamu nie je novinka. Rovnako ako kritika spravodajských médií za ich posun (či zosun) k slepej honbe za sledovanosťou, spojenou so stratou schopnosti (príp. aj vôle) vidieť, ale najmä sprostredkovať kontext jednotlivých udalostí, tiež nie je nová. A celkom určite nie je nový názor o príklone ľudí (predovšetkým mladých) k cynizmu, apatii a nezáujmu. Režisér Redford a scenárista Matthew Michael Carnahan sumarizujú známe pohľady na vec, no neprinášajú žiaden nový podnet, nesnažia sa ísť ďalej ani hlbšie. Čo je však horšie, robia tak často prostredníctvom ťažkopádnych a nepresvedčivých dialógov, a vykreslením postáv, ktoré je typické pre náladu prevažne demokratického Hollywoodu.
Čo zostáva je film, ktorý vyzerá ako divadelná inscenácia iba priemernej akademickej debaty, v ktorom ani jeden z ústrednej silnej hereckej trojky nepodáva svoj najlepší výkon (najlepšie vychádza z filmu Meryl Streep, ktorá asi nie je schopná zlého herectva). Nie je to celkom zlý film, „len" napriek vážnosti témy banálny, napriek výborným hercom až nečakane mdlý a prchavý, a napriek striedmej stopáži zdĺhavý a pre väčšinu divákov nudný.
Hodnotenie: ●●●○○
