Koľkokrát naše vlastné zážitky z detstva, z ktorých sa stali časom úsmevné historky, vo svojom čase predstavovali pre nás bolesť, poníženie, a koľkokrát ich od skutočnej tragédie delila iba tenká čiara? Ako málo sme si v danej chvíli dokázali uvedomiť nebezpečenstvo svojho, či cudzieho konania, ktoré mohlo rozdeliť náš život na povestné „predtým a potom“.
Celovečerný debut režiséra a scenáristu Jacob Aarona Estesa Zátoka ticha je veľmi sugestívnym príbehom o takejto tragédii, ktorého sila vyplýva z jeho reálnosti. Nie je totiž ťažké si predstaviť, že podobný príbeh uvidíte niekedy večer v televíznych správach.
Zátoka ticha je zo scenáristického hľadiska veľmi zručne vystavaná. Odvíja sa pomerne pomalým tempom, a pod povrchom neustále rastie napätie. Je ako vlna, ktorá sa pomaly zväčšuje, aby nakoniec spláchla všetko živé na pobreží.
Film je aj príbehom o pocite viny, o schopnosti uvedomiť si silu jedného životne určujúceho okamihu, a následne aj o schopnosti prevziať za svoje konanie zodpovednosť.
Veľkým dielom k celkovému silnému dojmu prispievajú vynikajúce herecké výkony všetkých zúčastnených, ktorí stvárňujú hlavných detských predstaviteľov. Tí sú síce u nás prakticky neznámi, no na druhej strane ide väčšinou o skúsených harcovníkov. A celkom po zásluhe boli Rory Culkin (po Macalayovi a Kieranovi tretí herec z rodu Culkinvocov – napr. Znamenia, 2002), Trevor Morgan (Šiesty zmysel, 1999; Patriot, 2000), Ryan Kelley, Scott Mechlowitz, Josh Peck a Carly Shroederová kolektívne odmenení cenou Independent Spirit Award.
Malý nezávislý film Zátoka ticha, ktorý bol natočený za 500 tisíc dolárov priniesol ocenenie aj svojmu režisérovi Estesovi, a to v podobe Independent Spirit Award a tiež Humanitárnej ceny z festivalu Sundance.
Hodnotenie: ●●●●○
