V roku 1980 vznikol film Brubaker, v ktorom spolu pracovali Robert Redford a Morgan Freeman. V tom čase však bol Freeman prakticky neznámy herec a Robert Redford hviezda (v tom najlepšom zmysle slova). V druhej polovici 80.-tych rokov upevnil Freeman svoju pozíciu charakterového herca, a to predovšetkým účasťou vo filmoch Street Smart (1987) a Šofér slečny Daisy (Driving Miss Daisy, 1989) – za výkony v ktorých bol nominovaný na Oscara – a tiež filmom Glory (1989). V 90.-tych rokoch potom oprávnene nadobudol hviezdny status a svojim menom dokáže utiahnuť celý film (Kiss the Girls, 1998; Along Came A spider, 2001).
Redford svoj status nikdy nestratil, a svoje aktvity stále delí medzi herectvo, réžiu a festival nezávislých filmov Sundance, ktorého je zakladateľom.
Faktom ale je, že Freeman a Redford sa stali priateľmi, a pomerne dlhý čas hľadali látku, na ktorej by mohli spolupracovať. Na spadnutie bol napríklad film Legenda o slávnom návrate (Legend of Bagger Vance, 1999), v ktorom si mali rozdeliť hlavné úlohy. Nakoniec sa tak nestalo (usúdilo sa, že hlavní predstavitelia by mali byť mladší), film však Redford režíroval a namiesto seba a Freemana obsadil Matta Damona a Willa Smitha.
Až konečne v roku 2003 prišiel film Žiť po svojom (An Unfinished Life, 2003), ktorý ich oboch po mnohých rokoch spojil v réžii Lasseho Hallstroma.
Mimochodom, tento film má tiež svoj malý a trochu trpký príbeh. V príprave bol už dlhšiu dobu (v jednom momente sa do hlavnej úlohy uvažovalo o inom Redfordovom hereckom kolegovi – Paulovi Newmanovi), a keď sa ho konečne podarilo natočiť, stal sa obeťou sporu Miramaxu s Disneym, a následneho odchodu bratov Weinsteinovcov z Miramaxu. Takmer žiadny marketing a nasadnenie do kín po dlhom odkladaní v nie najšťastnejšiu dobu spôsobil nielen to, že film s 30 miliónovým rozpočtom a hviezdnym hereckým obsadením v Amerike takmer nikto nevidel (tržby dosiahli iba niečo cez 8 miliónov), ale že sa k nám dostáva až po takmer troch rokoch po svojom vzniku, pričom prichádza takmer súbežne aj s iným Hallstromovým filmom – Casanova.
Hallstrom si veľmi často vyberá príbehy, ktoré sú plné ľudskosti a hľadania vzájomného porozumenia, či miesta v živote. Postavy z jeho filmov nikdy nepôsobia jednorozmerne, práve naopak - voňajú človečinou. Naviac Hallstrom dokáže veľmi umne narábať s jemným humorom. Práve ten je podľa mňa to „európske“, čo so sebou do svojich amerických filmov prináša. Podobne aj film Žiť po svojom, ktorý je adaptáciu knihy Marka Spragga An Unfinished Life, nesie Hallstromovu pečať. Je to príbeh o odpúšťaní, o prekonávaní ťažkých životných traum, a napriek tomu sa nevyhýba spomínanému jemnému úsmevu.
Svojim zasadením do amerického Wyomingu je to aj súčasný western, aj keď jeho príbeh by sa dal pomerne ľahko presunúť takmer do ľubovoľného historického času. Avšak možno aj vďaka nádhernej prírode Britskej Kolumbie, kde sa natáčalo a veľmi dobre odvedenej práci Hallstromovho pravidelného spolupracovníka - kameramana Olivera Stapeltona by to vždy mal byť príbeh o ľudoch, ktorý sú spätí s prírodou. A postavy – minimálne postavy Einara a Mitcha takými sú.
Einar Gylkison v podaní Roberta Redforda je starý kovboj. Drsný, tvrdohlavý, pod nos si mrmlajúci samorast, ktorý zatrpkol synovou smrťou, ale stále je to rovný a dobrý chlap. Mitch Morgana Freemana je muž, ktorý trpí ťažkými bolesťami so zranení, utrpenými pri strete s medveďom. Napriek rane osudu, i malému tajomstvu, ktoré sa za pôvodom jeho jaziev skrýva, sa Mitch na rozdiel od Einara snaží so svojim osudom zmieriť. Naviac sa snaží pomôcť i Einarovi. Práve Mitch spolu s Einarovou vnučkou Griff v podaní veľmi neveľmi skúsenej, no talentovanej Beccy Gardner sú katalyzátorom vzťahu Einara a Jean. V tomto je postava Mitcha podobná Freemanovej postave z filmu Million Dollar Baby, za ktorú bol minulý rok ocenený Oscarom.
Práve Robert Redford a Morgan Freeman sú nepochybne najväčšími devízami tohto filmu, a ich spoločné scény sú vynikajúce. Hrajú dvoch mužov, ktorí spolu žijú už mnoho rokov, a na plátne aj tak pôsobia. Je ťažké merať herecký výkon, ale azda najdôležitejšou otázkou zostáva, či hercovi veríte – tomu, ako sa správa, čo hovorí. Týmto dvom veríte každú sekundu a každé slovo. Nie je to urozprávaný film, práve naopak. No napriek tomu z ich konania a slov dokážete vycítiť za nimi ich život, viete si predstaviť, akí boli, i čo prežili.
Potom je tu Jennifer Lopez. Film vznikal v čase, keď bol bulvárom až neúnosne prepieraný jej vzťah s Benom Affleckom, ako aj fiasko ich spoločného filmu Gigli. Bola úplne pod každým kameňom. Dnes je okolo nej pomerne pokojne, ale aj tak som bol trochu nesvoj, keď som ju uvidel na plátne ako vdovu s dieťaťom, ktorú mláti partner, a čašníčku. Kdesi v pozadí som stále videl vystylovanú hviezdu z obálky časopisov. Nemyslím, že je zlá herečka (aj keď Meryl Streep tiež rozhodne nie je), ale mám pocit, že prehnaný záujem médií v konečnom dôsledku uškodil jej uveriteľnosti, najmä v prípade, keď si vyberie úlohu nenápadnej, obyčajnej ženy v malom filme.
Už neveľký priestor dostáva Damian Lewis ako slabošský násilník Gary. Ak ste však videli seriál Bratstvo neohrozených (Band of Brothers, 2001), kde stvárnil odvážneho, vodcovského majora Wintersa, získate určitú predstavu o miere jeho hereckého talentu. A nakoniec je tu ešte Josh Lucas, ktorý je tu však iba ako sympatický priateľ pre postavu Jean.
Jedinou slabinou filmu je, že už od prvých minút presne viete ako sa skončí. Tušíte to, pretože ste to takmer všetko už niekde videli. A scenáristi (sám autor knižnej predlohy spolu so svojou manželkou) sa nesnažia vniesť do príbehu akékoľvek prekvapenie (na druhej strane by mohla podobná snaha pôsobiť násilne). Je ale vyrozprávaný v príjemnom, pomalšom tempe skúseným filmovým rozprávačom so silným hereckým ansámblom. A naviac - filmy, ktorých nosnou témou je práve odpustenie, budú vždy aktuálne.
Hodnotenie: ●●●●○
Zdroje: www.imdb.com, www.allmoviephoto.com, www.rottentomatoes.com
