Myseľ plná otázok ma sprevádzala celou prípravou, ktorá sa niesla v znamení vybavovania náležitých dokumentov, ako aj úsmevných pocitov, z novej fotky v pase. Vlakové dobrodružstvá a ilúzie Ani by mi vo sne nenapadlo, že si zvolím ako dopravným prostriedok vlak. Ale keď adrenalín tak adrenalín. Ta predstava bola vcelku šialená, bod odrazu Bratislava bod dopadu Odesa. Vzdialenosť takmer 1500km, tak ďaleko som bol len v Holandsku. No nič teraz bude priamka smerovať na východ. Cesta trvala 37 hodín a priznám sa, že som asi 20 hodín prespal, tak si z nej moc nepamätám. Bol som upozornený na niekoľko bezpečnostných opatrení, ako priviazané nohavice, tričko o posteľ, doklady takmer prilepené na tele. Prechod cez hranice znamenal obrat v myslení ľudí, ktorí ma skôr považovali za posledného mohykána, ktorý sa vydal na cestu do zabudnutej zeme. Snáď nebolo prepravcu, ktorí by nemal pripravených desať otázok, pripomínajúcich výsluch. Bol som na toto pripravený a môj „ruskij jizik“ po 9 rokoch štúdia, celkom dostal zabrať. Len malá technická poznámka, výmena koľajového systému, bola akciou ako ilúzie od Davida Copperfielda. Naše vozne sa vzniesli do výšky za pomoci „balšoj“ techniky a podvozky boli vymenené, nakoľko na Ukrajine sa jazdi na širších koľajniciach.Medzipristátie bolo vo Ľvove, neskutočné teplo, špina a zápach na hlavnej stanici. To teplo bolo porovnateľné s fínskou saunou. O hodinu odchádzal prestupný do Odesy, tak som mal možnosť len na krátko nazrieť do mesta. Staršie autá(Lada) a veľmi zrobení ľudia, to je obraz západnej Ukrajiny.Odesa „mesto psov, pláží a Derebasovskaja“Prestupný vlak bol vypredaný, ale na domáce pomery, takmer nad štandard. Únava bola dosť veľká, ale nemyslel som na to. So sprievodcom bolo stále o čom, takže slovo nuda neexistovalo. Mesto zaliate slnkom, to boli prvé obrazy ktoré si pamätám keď sme docestovali do Odesy. Na stanici nás už čakal sprievodcov znakomij. Moja cestovateľská rodina sa rázom rozrástla a to som ešte niektoré veci ani netušil. „Davajte ribjata idom masinoj“ . Nastúpil som do posledného modelu Nissanu a opustili sme stanicu. Po 15 minútach cesty, ktorú som predriemal, sme sa blížili k nášmu stanovému táboru. Na zaprášenej ulici, malom námestí v rohu bol tak pekne upravený domček. Pomysel som si bože, keby sme tam tak šli. Boh vypočul moje túžby. Stanový tábor sa premenil na luxusné bývanie. Rozdiely v ekonomických pomeroch na Ukrajine sa veľmi náramne podobajú tým na Slovensku. Kto má peniaze, má aj iné. A ten kto ich nemá, je aj rád za to, čo vôbec má. Sprievodcov priateľ inak Dima bol skvelý chlap, otec rodiny, veľmi starostlivý človiečik. Jeho žena veľmi emancipovaná, ktorá si dokázala vždy povedať to svoje, tak to bolo niekedy ako v Taliansku. Ľutujem, že som si nepísal denník, určite by nedosiahol úroveň Borisa Filana, ale za pokus by to stálo. Škoda. Pri poznávaní mesta, ktoré je inak mimochodom v lete naozaj turistickým letoviskom, som videl nemalé množstvo túlajúcich sa psov. Moje sociálne cítenie nemohlo si nevšimnúť matku, ktorá delí pol rožku medzi tri deti. Dosť drsné. Deti držiace drevené paličky v ruke stáli pri nej a ich hladné oči svietili na celú ulicu. V niektorých rajónoch mesta nie je dobre vybudovaná kanalizácia, tak pri väčšom daždi je voda nepitná. Používanie filtrov respektíve kupovanie pitnej vody je takmer na dennom poriadku. Dovolenkový čas v Odese ma svoje dva základné atribúty. Prvým je bezpochyby more, ktoré je posiate veľkým počtom celkom čistých pláži. Ale aj plážou sabak . Majitelia psov tu môžu svojvoľne kúpať a robiť takmer všetko. Víkendové preplnené pláže sú samozrejmosťou. Miesto Lanžeron, je miestom pre miestnych Bevery Hills, ležadlá, lietajúci čašník, množstvo toboganov a reštaurácie ladené do rôznych scenérií. Druhým s určitosťou môžem povedať že je Derebasovskaja. Ulica, ktorá je takým malým Manhatanom. Značkové obchody, všetko čisté, veľa podnikov, pekný park, kde miestny umelci predávajú svoje diela. Niekedy dosť gýčové ale niektoré obrazy naozaj stali zato. Mesto ponúka niekoľko možností večerného vyžitia. Dal som sa nahovoriť na celkom pekný úlet Travesty show. Miestne mužské jednotky sa zhostili speváckej úlohy Ali Pugačevovej na výbornú a bol to zážitok. Odesa má obrovský prístav, zalatoj ribjonok, alebo skôr malý Schwarzeneger je soškou v prenesenom slova zmysle. Pokračovanie o Ďjukovi, kapitánovi lode, ceste do Kyjeva snaď dopíšem čoskoro, fotodokumentácia je veľká... :o)
