Na jednej strane si veľakrát uvedomujem o aké pohodlie som prišiel, ale na druhej strane mi hlavou preblesne niekoľko tisíc myšlienok. Aké tóny hudby znejú v tých alebo oných ušiach. Na aký problém práve myslí ten alebo onen pán. Ktoré noviny v rukách mladého muža píšu jedine pravdu. Veľa ľudí sa vystrieda na zastávkach. Tie veľké stroje na kolesách a koľajniciach neustále privezú veľké množstvo príbehov. Príbehov radosti, šťastia alebo momentálneho smútku a sklamania. Úsmevné pohľady striedajú zamračené výrazy tváre. Vtedy si vždy spomeniem na text jednej piesne... Prečo vy, ľudia 20 storočia máte vždy, tak zachmúrené obočia...
O vtipné situácie zastávkach veru nie je núdza.
Sobotné ráno 8:43... takmer prázdna zastávka, staršia pani, mladá slečna športovkyňa smerujúca na tréning alebo zápas a moja maličkosť. Lúče slnka sa opierali do našich tvári, keď v jednom momente napadlo mladé dievča natrieť si tvár. Jej pleťový krém bol takmer prázdny. Viera, že ešte niečo v tube predsa len bude bola veľmi veľká. Energia a sila prstov boli rýchlejšie ako reakcia dievčaťa. Až mi jej bolo ľúto, ale ten posledný kúsok krému vyletel z tej tuby.. no akoby som to slušne napísal.. Dámy prepáčte, ako mužská ejakulácia. Snaha o zachovanie diplomacie bola márna. Mladé dievča bolo veľmi spontánne. Úsmev, smiech vystriedalo červenanie sa. Letmo som sa pozrel na staršiu pani, ktorá sa od smiechu radšej otočila a rukou si zakryla ústa. Ja sa priznám, že som držal statočne, aj keď vo vnútri som sa neskutočne smial. Musím povedať, že tak duchaplné a dôstojné riešenie situácie som už dávno nevidel. Nakopené listy na zemi už zakrývajú malú potrebnú dávku krému. Sobotné ráno sa začalo veľmi príjemne.
Každé pracovné ráno 7:06... Nielen zastávky hovoria svojou rečou, ale aj cesta v autobuse je plná hodnotných informácií. Niektoré postavy a ľudia sa opakujú. A predsa sú stále niečím zaujímavý. Takmer so železnou pravidelnosťou stretávam dvoch mladých mužov v autobuse. Dal som im prezývku Jajo a Pajo. Ospravedlňujem sa im vopred. Jeden vyšší, chudší a druhý menší a zavalitejší. Majú jednu spoločnú záľubu tipovanie športových zápasov. Musím sa priznať, že šport mám veľmi rád a pozorne ho sledujem. Vedomostná úroveň Jaja a Paja je nad moje sily. Každé ráno dokonale vyhodnotia svoje stávky z predchádzajúceho dňa a v priebehu niekoľkých zastávok ušijú taktiku na ďalší tiket. Veru nejedna trénerská stolička by sa zatriasla pri takýchto vedomostiach. Jajo a Pajo by Weissovi dobre poradili. Ozaj chlapci, a možno raz to euro si na ten tiket dám aj ja
A na záver... Čakanie na zástavke a cesta autobusom nie je vždy slasť. Osobné skúsenosti by vedeli hovoriť nejeden príbeh. Nie sme ohľaduplný k starším ľudom. Pravdupovediac niekedy aj starší ľudia vedia zamotať pekne situáciu v uličke alebo pri dverách. Bohužiaľ my mladší sa musí ešte stále čo učiť.
Ako napríklad mladí inžinieri a inžinierky z internátu v Horskom parku, ten krátkodobý zážitok mi stačil na veľmi dlhu dobu. Divá zver je neviniatkom oproti tomu, čo predviedla tlupa „triezvej" mladej inteligencie v autobuse. Úprimne mi bolo ľúto ľudí, ktorí pokračovali v ceste ďalej.
V tom okamihu som sa vrátil v myšlienkach k svojej slobode, ktorú som pociťoval, keď som autom práve prešiel svoje prvé kilometre...
