Uff, to bolo ale tesné...

Mal to byť taký pekný a podarený víkend. Všetko malo klapať ako hodinky. Ale ono to skôr tikalo podľa dávno pokazených nástenných hodín. Je to osud alebo sa spriahli všetky náhody sveta?
Nnajhoršie na tom víkende bolo to, že som takmer prišla o milovanú osobu. Nie nehovorím o chlapoch, tým patrí samostatná kapitola...
Ale uvedomila som si, aké dôležité je priateľstvo a ako mi na ňom záleží. Chlap nás môže kedykoľvek opustiť, ale priatelia zostávajú. Najmä tí najlepší.
Ja mam skvelú kamošku a som nesmierne vďačná za to, že to môžem napísať. Ešte pred pár hodinami som si taká istá nebola. Bol to strašný pocit. Jedna malá chybička a všetko krásne môže pokaziť.
Moja najlepšia kamarátka je moja spriaznená duša, moja duševná hygienička, moja poradkyňa, proste všetko čo si môžem priať. A aj keď to čo sa medzi nami stalo, nebolo pekné a príjemné, ale teraz už viem, že sa to malo stať. Obe sme si uvedomili, ako veľa pre seba znamenáme a že priateľstvo musíme pestovať. Ak nechceme skončiť ako vyschnuté kvetinky. A my nechceme.
Teraz to bolo tesné a som rada, že sme dostali druhú šancu. Všetci si zaslúžime priateľov, ale musíme si ich aj vážiť.