Ešte stále sú medzi nami

Tento víkend som išla pracovne na jedno školenie. Konalo sa v okolí Veľkého Krtíša. Keďže vieme, že študenti sú národ chudobný, aj ja aj kamarátka sme chceli minúť čo najmenej. Kolega, ktorý je z tohto kraja, nám ponúkol možnosť ubytovania u nich doma. Samozrejme, že sme to prijali.
Do malej dedinky Sklabiná sme docestovali v piatok večer. Domáci nás veľmi vľúdne prijali aj napriek neskorej večernej hodine. Snažili sa nám výjsť čo najviac v ústrety a mysleli na naše pohodlie.
Ráno po prebudení nás čakali skvelé raňajky a ešte lepší domáci. To by nebolo až take nezvyčajné. Ale rodina, ktorá nás ubytovala pochádza z dosť skromných pomerov. To nám bolo jasné hneď po príchode.
Ale napriek tomu boli vynikajúcimi hostiteľmi. Sú živým príkladom toho, že chudobný sa podelí aj o poslednú košeľu. Ešte stále platí pravidlo, že čím skromnejší ľudia, tým lepšie srdce majú. Som rada, že v dnešnom svete, kde každý myslí len na seba a na svoj zisk sa medzi nami takí ľudia ešte nájdu. A ešte radšej som tomu, že som mala možnosť sa o tom presvedčiť na vlastnej koži.