Bežne sa používa slovné spojenie „rukami jej prešlo...“. Tieto slová sú silné najmä pri povolaniach, ktoré sú poslaním. Učitelia, lekári, záchranári, zdravotné sestry. Najväčšia sila sa v nich skrýva v okamihu keď sa daný človek svojmu povolaniu = poslaniu dokáže oddať. Odovzdáva každému kto jeho rukami prejde kus seba. Kus svojho srdca. No sú aj takí čo si nesú svoj diel vo svojej hlave. Prejdú ňou stovky, možno tisíce príbehov. Neviem si predstaviť ako to vlastne „vytesňujú“. A či vôbec.
Keď niekto pracuje 30 rokov s alkoholikmi, feťákmi a gemblermi dostáva jeho hlava doslova „nášup“! Viem to! Tri mesiace som bol v spoločnosti závislých. Niektorí si „užívali“ skupinové stretnutia už po niekoľkýkrát. Počúvať ich bol "zážitok". Sám som z toho aj zo seba bol niekedy mimo. Kto nechce počuť a prijať ako sa veci majú, tomu niet pomoci. Tí ostatní dostanú šancu a stručný návod ako sa zachrániť. Je to však na nich. Ja som sa jej chytil a žijem.
Zažíval som prísny pohľad sestier na psychiatrii každý deň. Nekompromisne mi zrušili priepustku. Nemal som písomne spracovanú tému. Tu nebýva miesto na hladkanie a ľutovanie. Režim je prísny a bez kontaktu s vonkajším svetom. Ranná kontrola izieb, stolíkov, dodržiavanie časového rozvrhu dňa. Zrkadlo realite sa nastavuje natvrdo a priamo pred tvár. Konfrontácia. Z úst "nejakej" sestry som počúval slová, ktoré sa nepáčia a idú "pod kožu". Cieľ je jasný: “ Zobudiť sa!“.
Dva roky som už čistý. Hneď po liečení som začal navštevovať stacionár. Chodím tam dodnes, aj keď už nie tak často. Stretávam zasa nových ľudí. No aj tých s ktorými som začínal. Teším sa tam. Stacionár je škola do života abstinenta. Mojou učiteľkou stále je tá "nejaká" sestra.
Ako toto všetko súvisí s bielym srdcom? Neuveriteľných 30 rokov sa naša magistra Evka odovzdáva takým ako som aj ja. Počúva príbehy, výhovorky a aj výčitky, tie možno najviac, od alkoholikov, feťákov či gemblerov. A napriek tomu mi po gratulácii napíše správu, že sa stále na svojich pacientov teší.
Naša pani magistra je človek s OBROVSKÝM a dnes oprávnene aj s tým BIELYM SRDCOM. Od Slovenskej komory sestier toto ocenenie na republikovej úrovni dostala 17. mája 2019.
Pani Evička, úprimne z celeho ❤️ gratulujem! Ste človek, ktorý mnohým ľuďom zmenil život a určite mnoho životov zachránil! Teší ma a je mi cťou, že som jedným z nich!
