Aby mohli v týchto ťažkých časoch zabezpečiť zdravotnú starostlivosť, akútnym aj chronickým pacientom, potrebujú vyhovujúce pracovné podmienky a patričné vybavenie. Splnenie týchto kritérií sa nedarí – chýbajú peniaze.
Výsledkom dlhodobo ignorovaného problému zlého nastavenia financovania sú mimo iné výzvy zdravotníkov na sociálnych sieťach, v ktorých prosia ľudí o ušitie a dodanie rúšok. Rúškami to ale nekončí. Dopady súčasnej krízy na ekonomiku môžu viesť k tomu, že nebudú peniaze pre nemocnice, dodávateľov liekov či ambulantných lekárov. Prečo? Pretože už pri schvaľovaní rozpočtu pre zdravotníctvo na tento rok v ňom chýbalo 193 mil. eur. Bývalá vláda to však odignorovala.
Pandémia koronavírusu spôsobí, že táto chýbajúca čiastka, ktorá predstavuje reálne náklady nemocníc na ochranné prostriedky pre zdravotníkov, splátky prístrojového vybavenia či dodávok liekov a zdravotníckych pomôcok, sa v najbližších mesiacoch navýši o desiatky až stovky miliónov eur.
Rozpočtom zdravotníctva dramaticky otrasú balíčky na pomoc podnikateľom, ktoré napríklad umožnia odklad platby zdravotného poistenia či ich úplné odpustenie. Zároveň sa pod reálne príjmy negatívne podpíše aj hromadné čerpanie PN a OČR.
Nevyhnutnosť pomoci zamestnávateľom zachovať pracovné miesta, a tým pomôcť zamestnancom, nikto nespochybňuje. Otázka skôr znie, prečo v situácii, kedy vláda ohlási miliardu eur na pomoc podnikateľom, nikto priamo nepovie koľko stoviek miliónov eur z tejto sumy pôjde na prvú líniu boja s koronavírusom – na zdravotníctvo.
To sa totiž okrem výpadkov zdravotného poistenia bude musieť vysporiadať aj s nákladmi na boj s koronavírusom. Či už to budú peniaze použité na dovybavenie nemocníc pre obdobie očakávaného vrcholu krízy alebo napríklad na testovanie slovenskej populácie. Bez okamžitej kompenzácie od štátu hrozí, že slovenské zdravotníctvo tento zásah neustojí. Rádovo sa totiž, a považujem za potrebné to zopakovať, očakáva výpadok v stovkách miliónov eur, ktorý nebudeme mať z čoho vykryť.
Ak štát nevykompenzuje poisťovniam výpadky zo zdravotného poistenia, nebudú schopné platiť nemocniciam, ambulanciám, laboratóriám ani lekárňam. Ak nedostanú peniaze nemocnice, ambulancie, laboratóriá či lekárne, nezaplatia svojim dodávateľom. Radšej si ani nepredstavujme, čo by to mohlo spôsobiť napríklad v júni či júli, kedy očakávajú aj štátni analytici vrchol krízy, a teda zvýšený nápor pacientov s ochorením COVID-19 na slovenské zdravotníctvo.
Post ministra zdravotníctva nepatril v žiadnej vláde k tým bezproblémovým. Zdravotníctvo je totiž dlhodobo podfinancovaným rezortom s nie práve funkčným a prehľadným systémom. No je jedným z najdôležitejších rezortov každej krajiny.
Súčasný minister Marek Krajčí dostal do vienka situáciu, s akou tu v novodobej histórii Slovenska nemusel doposiaľ bojovať žiaden minister. Veríme, že tak ako jeho kolegovia dostali zelenú na návrhy opatrení na podporu podnikateľov a pracovných miest za 1 miliardu eur mesačne, dostane aj Marek Krajčí finančný balík na to, aby zabezpečil to hlavné v týchto časoch - záchranu ľudských životov. A to nielen tých s ochorením COVID-19, ale aj chronických pacientov, ktorí dlhodobo bojujú so svojimi neraz veľmi závažnými ochoreniami.
