Smútok ženy

Keď má dvadsať, ženy v štyridsiatke sa jej zdajú staré. Užíva si život,slobodu, oddáva sa romantickým dobrodružstvám a hlavu má plnú nádherných snov o svojej budúcnosti. Všetky dvere sú pre ňu otvorené. Registruje pohľady mužov všade kde sa objaví. V ich očiach si všimne záujem... Všeličo sa jej odpustí, všeličo jej prejde – z titulu mladosti. Je pekná už len tým, že je mladá.Žena v tridsiatke sa stáva mladou matkou. Má deti, ale ešte stále je mladá a plná energie a svojmu veku nevenuje mimoriadnu pozornosť.Občas ju zaskočí, keď ju teenegeri oslovia "teta". Začína pravidelnejšie navštevovať kozmetiku, predsa len, kde-tu si objaví na tvári vrásku. Vie, že si stačí pár krát zacvičiť, aby si postavu dala do poriadku ak hrozí nejaké to kilečko navyše. Jej chôdza je stále pružná a ladná. Ešte stále sa na ňu upierajú zraky mužov, keď vstúpi do miestnosti. Je v nich záujem a bleskové zhodnotenie jej vekovej kategórie.Potom príde zákerná štyridsiatka. Najprv si ani nevšimne, že sa čosi mení. Iba občas sa jej zdá, že deti sú už veľké a už ju tak nepotrebujú. Manželská láska je poznačená stereotypom. Skúša proti tomu bojovať, ale márne. Narazí na nechápavý pohľad - o čo jej ide, veď má predsa všetko čo potrebuje... Rezignuje. Túžby pochová niekde v hĺbke svojej bytosti. Nechce už o nich vedieť, aby neboleli. Má svoje záujmy, priateľov...už tak nemyslí na lásku. Jednoducho žije. O svojich životných skúsenostiach by mohla písať príbehy, je múdra a vyrovnaná, naučila sa zvládať problémy s rozvahou, vie rozoznávať podstatné od nepodstatného, skrátka - nič jej nechýba, má sa dobre, a možno sa aj cíti šťastná.. Jej pohľadu neujde, že pri vstupe do miestnosti sa pohľady mužov zameriavajú viac na dcéru po jej boku ako na ňu. Snaží sa prijať svoju novú rolu. Snaží sa nepripúšťať si, že aj keď sa oblečie do svojich naj-naj šik vecí, ťažko zakryjú zaobľujúce sa boky. Má pocit, že to všetci vidia. Každú novú vrásku, každú nevratnú zmenu na jej tele. Už sa necíti tak sebaisto v spoločnosti mužov a prejavy uznania typu: "dobre vyzeráš" už neznejú tak presvedčivo. Prijíma ich s potešením zakaleným pochybnosťou - to predsa určite nemyslia vážne..Prekvapí ju úprimný záujem. Až keď sa ocitne v náručí muža, dovolí si uveriť mu. Dovolí aj sebe cítiť nehu. Potom ticho plače.....lebo zisťuje, že nie je iba matka, kolegyňa, priateľka...je stále tá istá žena. Iba chcela zabudnúť. Je dojatá tým, že v sebe znovu objavuje ženskosť. Necháva so slzami vyplaviť svoj smútok na povrch. Smútok, ktorému muži len ťažko rozumejú. Nostalgický smútok ženy za svojou mladosťou..