Odvtedy sa toho udialo stráááášne veľa, ale o tom snáď podrobnejšie inokedy. Dôležité je, že teraz po desiatich rokoch je už neporiadok, ktorý vetrová smršť v národnom parku po sebe zanechala, pekne uprataný a na vyťažených kalamitných plochách sa už ukazujú nové stromčeky.
Medzitým bolo treba upratať ešte ďalšie tisícky hektárov lesa, pretože potvora vietor si fúka kedy sa mu zachce, porastové steny okolo vyťažených holín mu neodolali a čuduj sa svete, práve okolo nich sa najviac premnožil aj obávaný a nenávidený škodca lesa - lykožrút smrekový (a ešte nejakí jeho rovnako neprispôsobiví príbuzní).
Neporiadok v podobe popadaných stromov sa podarilo pred očami návštevníkov národného parku ukryť. Na významnej ploche zostal už len v dvoch tatranských rezerváciách - Tichej a Kôprovej doline, za ktoré sa postavila hŕstka vedcov (a ešte pár platených komparzistov). Ale my všetci, na čele s pánom premiérom Ficom vieme, že to tu ochranári prehnali.
Pozývam vás teda na prechádzku týmto smetiskom, kde lesohospodárom z nejakých ťažko pochopiteľných dôvodov nebolo umožnené poupratovať.
(odteraz už vážne)
Február 2008. Polámamé a vyvrátené stromy, ktoré v ústí Tichej doliny zanechala vetrová smršť, vytvárajú unikátne štruktúry. Ich drevná hmota je základom pre nový les. Sú v nej nahromadené živiny a energia slnka, ktoré sa tu ukladali počas života stromov. Teraz sú pripravené postupne sa uvoľňovať a poskytnúť tak v najbližších rokoch život tisíckam najrozmanitejších organizmov.
Jariabok je typickým druhom nespracovaných kalamitísk. Výskum vtáčích zoskupení v posmršťových biotopoch v r. 2006 - 2009 (J. Topercer) ukázal, že ústia a dolné časti dolín hrajú dôležitú rolu pri zachovaní druhovej a biotopovej rozmanitosti, pri migrácii a rozptyle bioty, neťažené polomy majú veľký ochranný význam, poskytujú vhodné biotopy pre mnohé druhy vtákov a sú nimi osídlené prihusto a rozmanito na to, aby sa ich významne nedotkla prípadná ťažba.
Obrovské holiny plné pňov a chudorľavých sadeničiek, neveštiacich do budúcnosti nič dobré, sa dokonca ani z estetického hľadiska nedajú porovnať s krásou a divokosťou miest, kde človek so svojou technikou nezasiahol. Kôprová dolina, máj 2010.
Medvede polomy milujú. Poskytujú im bezpečný úkryt, dostatok potravy a sú pre ne aj zdrojom zábavy. Maliny, čučoriedky, mladé jarabinové výhonky, čmeliačiky, jašteričky, slizniaky, mravce, to všetko im ponúka nespracovaná kalamita. A v takom štedrom množstve, že ju vôbec nepotrebujú opúšťať. Je to pravý a bezpečný domov pre medvieďatká, ktoré tu medvedica dokáže uchrániť od všadeprítomných ľudí.
Jarabina vtáčia je pionierska drevina, ktorá po narušeniach lesa dokáže veľmi účinne zregenerovať pôdu a pripraviť ju tak pre ďalšie dreviny. V miliónových počtoch sa do nespracovaných polomov dostáva vďaka drozdom, ktoré tu s obľubou nocujú a vyprázdňujú si tráviaci trakt.
Pohľad do vnútra "mŕtveho" lesa. Výskumy ukazujú, že takýto les je dokonca biologicky oveľa bohatší ako naoko zdravá, zelená smreková monokultúra. Hniezdi tu viac vtáčích druhov, objavujú sa tu dokonca aj pralesné druhy hmyzu. Väčšina lesných druhov prosperuje, kým na holinách po ťažbe takéhoto lesa lesné prostredie zaniká (a s ním aj väčšina typicky lesných druhov).
Väčšina z nás nikdy nemala možnosť vidieť zblízka prirodzený les. Naučili sme sa považovať odumreté stromy za signál, že s lesom nie je niečo v poriadku. V skutočnosti je štádium rozpadu a následné štádium dorastania pre život lesa rovnako dôležité a nevyhnutné ako štádium optima. Až tretina lesných druhov je svojím spôsobom života priamo závislá na mŕtvom dreve.
V Tichej doline maľuje príroda.
Jeden z troch najväčších komplexov limbového lesa v Tatrách a teda aj na Slovensku. Fotografia je z Tichej doliny zo septembra tohto roku. Lesníci už v médiách limbový les niekoľkokrát pochovali a oplakali, napriek tomu tu nenájdete asi ani jeden čerstvo uschnutý strom. Tie limby, ktoré spolu so smrekmi uschli, uvoľnili priestor desaťtisícom mladých stromčekov, teda aj mladým limbám.
.
Pohľad do Kôprovej doliny (vľavo), chránenej mohutnými skalnými rebrami Kriváňa, je fascinujúci. Vpravo dole (v NPR Važecká dolina) je vidieť holiny po ťažbe, ktoré sa počas 10 rokov od kalamity na viacerých miestach Tatier vyšplhali až k hornej hranici lesa.
August 2014. Mladý les desať rokov po vetrovom polome už takmer úplne zakryl ležiace kmene stromov a miestami dosahuje výšku neuveriteľných 6 metrov. Počty nových stromčekov vysoko presahujú hektárové normy na zalesnenie holín. Kým náklady na zalesňovanie by sme zaplatili my všetci, tu to príroda urobila zadarmo. Aj na miestach, kde predtým rástli smrekové monokultúry, vzniká prirodzený les.
Desať rokov po kalamite sa zdá, že v Tichej a Kôprovej doline sme naplnili ciele, ktoré si vytýčili naši predchodcovia už pri založení TANAPu v roku 1949.
foto: Karol Kaliský, Tichá a Kôprova dolina
