lesník, filmár a fotograf prírody (viac na www.arollafilm.com a www.WILDlife.sk) Zoznam autorových rubrík: PRÍRODA, FOTOGRAFIE, NEZARADENÉ
Ťažko si v dnešnej dobe predstaviť niečo hmotné pod pojmom divočina. Zvlášť na našom malom Slovensku to zaváňa poriadnym úletom. Veď divú prírodu tu dávno vystriedal pokrok – zarovnané polia, plantáže stromov, zregulované rieky...
Kto tvorí gang obrancov Tichej a Kôprovej doliny? Ako môže mať táto hŕstka ľudí taký vplyv, že dokázala zabrániť štátom riadenému a policajnými zložkami kontrolovanému ťaženiu dreva v týchto dvoch tatranských rezerváciách? Kto za ochranármi stojí a kto ich financuje?
Presne takto pred rokom som našiel telo usmrteného zvieraťa. Na prvý pohľad vyzeralo ako telo vlka, ktorého niekto zastrelil, odrezal mu hlavu a odtiahol ho do jamy v smrekovej húštine blízko rieky. Mal som podozrenie, že tu došlo k spáchaniu trestného činu. Veď vlk je v európskej únii chránený a v letnom období ho nesmú strieľať dokonca ani naši slovenskí poľovníci.
Je to už skoro päť rokov odvtedy, ako som od Erika Baláža dostal ponuku pridať sa na vzrušujúcu výpravu za hľadaním strateného európskeho raja. Skutočnej divočiny, v ktorej obrovské medvede, zubry, svorky vlkov, rysy a bobry môžu žiť slobodný život tak ako pred stáročiami.
Asi najčastejšia odpoveď na otázku, na čo sú nám vlastne zákony je, aby sme ich mohli obchádzať. Je to celkom logická odpoveď. Veď paragrafy sú krivé, a povedzme si na rovinu, ani náš slovenský symbol - Kriváň, nie je z tých najrovnejších. Zoberme si teda taký zákon o ochrane prírody a krajiny. Kto už by ho nemal rád, keď nám prináša toľko možností a priestoru na šantenie.Ja sa teraz pokúsim na konkrétnych príkladoch z našich národných parkov ozrejmiť, prečo to tak je. Ak sa dočítate až do konca, prajem vám aby ste od údivu nezabudli zavrieť ústa.
Pred nejakým časom som pod jedným z mojich blogov zanovito tvrdil, že najkrajšie ročné obdobie je jeseň, s jej melanchóliou a farbami. Dnes už viem, že som sa poriadne sekol. Teda vtedy to aj bola pravda, lebo bola jeseň. Ale teraz je zima.
Na mojom príbehu by azda ani nebolo nič zvláštne, veď také veci sa stávajú a nie sú zase až tak neobvyklé. Mne sa to však nestalo prvý, ani posledný krát. A tá moja, verte alebo neverte, ma k vode púšťa stále znovu a znovu! Ale čo vás asi prekvapí ešte viac, vždy je to na moju vlastnú žiadosť.Tento môj vskutku neobyčajný príbeh som sa rozhodol s pomocou fotografií aj náležite zdokumentovať. Prajem vám príjemný zážitok :-)
Jeden by ani neveril, v akom svete to žijeme.Teraz nemyslím na ten náš ľudský, kde nám (zdanlivo) vôbec nič nechýba. Veď povážte, ľudia sa nikdy v histórii nemali tak dobre ako teraz. Naši praprastarí otcovia ani nesnívali o autách, lietadlách, internete, teplej sprche, mobilnom telefóne, tone hračiek, prebytkoch jedla či pitia od výmyslu sveta. To, že žijeme na dlh a za náš komfortný a pohodlný život zaplatia už najbližšie generácie nám je šumafuk a ťažko to možno niekomu zazlievať. Ľahko sme si zvykli. Ale o tom som nechcel písať.Okrem nášho virtuálneho sveta peňazí a konzumu, ktorý tu existuje len nepatrnú chvíľku, je všade okolo nás skutočný svet, oveľa dokonalejší, svet ktorý je tu už tristo miliónov rokov a bude tu ešte dlho po nás. Ja sa občas do tohto sveta vyberiem nazrieť. Netreba si pritom vôbec drať nohy ani nachodiť desiatky kilometrov. Stačí len opustiť našu betónovú džungľu, zastať a zadívať sa okolo seba. Objavíte makrosvet, zázračný svet hmyzu.
Pred pár dňami som na facebooku objavil odkaz Juraja Lukáča zaslaný sms správou: "Čergov, 1031 m.n.m., ležím pod jedľou, a žiadne mokro po extrémnych májových zrážkach. Kde je tá voda z našich hôr?"Bolo to práve v čase, keď u nás doznievali silné dažde a vrcholili extrémne povodne.
O Nemcoch sa traduje, že sú poriadkumilovný národ. V Nemecku museli ešte aj stromy v lese rásť v zástupoch. Na zemi sa nesmel povaľovať žiadny neporiadok v podobe konárov alebo nedajbože popadaných stromov. Aj nám sa darí míľovými krokmi približovať k tomu "upratanému" stavu, ktorý bol v Nemecku už pred desťročiami. Za výdatnej podpory našej vlády valcujeme lesy v národných parkoch bezohľadnou ťažbou, budujeme lesné cesty do posledných nedotknutých lokalít, tým najcitlivejším lesným ekosystémom sme vyhlásili chemickú vojnu zo vzduchu aj zo zeme, do prírodných rezervácií udeľujeme tisícky výnimiek na najrôznejšie činnosti. To všetko len preto, aby sme už konečne upratali. Sme takí hlúpi, že až keď sa nám to podarí, pochopíme o čo sme prišli. Vtedy prídeme aj na to čo Nemci v Bavorskom lese pochopili pred štyridsiatimi rokmi.
Keby sa ma niekto dnes opýtal, ktoré ročné obdobie je pre mňa najkrajšie, bez zaváhania odpoviem - "Jeseň". Jeseň s jej melanchóliou, nádhernými farbami, vášnivou jeleňou rujou, padajúcimi listami, prvými mrazíkmi aj prvým snehom.Rovnako reagujem na podobnú otázku na jar, v lete aj v zime. Ani sám neviem prečo to tak je. Možno to bude tým, že mám krátku pamäť a najviac sa mi páči to, čo je práve v kurze.
Ak ste aj vy už unavení z kolotoča každodenných starostí, a potrebovali by ste zmenu, tak ste to presne vy, komu patrí tento blog.Môj tip na zahnanie únavy je pomerne jednoduchý. Netreba sa vôbec stresovať zháňaním last minute zájazdov, alebo vymýšľaním najrôznejších podujatí pre seba a svoju rodinu. Sú predsa aj iné možnosti. Veď je leto, dni sú dlhé, noci krátke a počas takýchto letných dní sa dá všeličo zažiť. Ak vám môžem poradiť, zbaľte si veci a - vypadnite von!
Strakoš červenochrbtý je dravec, podobne ako vlk alebo orol skalný. Rozdiel je v tom, že je menší a tomu prispôsobuje aj veľkosť svojej koristi. Loví všetko možné, od hmyzu až po drobné cicavce. Strakoš nie je nikým označovaný za "škodnú", pretože jeho potrava, na rozdiel od potravy líšky alebo vlka, by aj tak neskončila v klobáskach alebo guláši z diviny. To znamená, že si môže loviť čo chce, ako chce a kde chce, a nikto ho za to neprenasleduje.
V posledných dňoch sa v médiách prevalili viaceré informácie o krádežiach, drancovaní a chemických postrekoch nášho prírodného dedičstva, našich lesov v našich národných parkoch. A tak získal na aktuálnosti článok, ktorý som písal (pozor!) ešte minulý rok v októbri. Keďže som vtedy na SME ešte neblogoval, zverejňujem ho až teraz. Článok je síce o nás všetkých, ale venoval som ho práve pánovi predsedovi vlády, ktorý má predsa len najväčšie zásluhy na ochrane nášho prírodného bohatstva. Tu je:
Nedozvedel som sa to z televízie, ani z rádia, či miestneho rozhlasu, hoci žijem v regióne, kde to svinstvo aplikujú. Nedozvedel som sa to ani od ľudí z ochrany prírody, hoci sa s nimi dobre poznám. Prišiel som na to sám dnes ráno. Cestou z Čertovice, turisticky známeho sedla na hlavnom hrebeni Nízkych Tatier.
K tomuto prekvapivému záveru som dospel už pred niekoľkými rokmi. Bolo to s pričinením literatúry, ktorú som práve vtedy čítal (Chris Maser – Premenený les), ale predovšetkým to bolo po udalostiach, ktoré nasledovali po vetrovej kalamite v novembri 2004.
Ako deti sme zvykli na 1. mája oslavovať sviatok práce. Nevyberali sme si, chodili sme s červenými pionierskymi šatkami v dlhočizných sprievodoch, mávali zástavkami a kričali rôzne duchaplné heslá.Neskôr, teda presne pred piatimi rokmi, sa pridružil aj ďalší dôvod na oslavu. Slovenská republika vstúpila 1. mája 2004 do Európskej únie. Po vstupe do EÚ sme sa zaviazali ochraňovať a zabezpečiť priaznivý stav európsky významných území ...
Poslov jari je v živočíšnej aj rastlinnej ríši obrovské množstvo. U nás na Slovensku ich vítame každý po svojom. Jedni si vyjdú na nich zo zábavy zastrieľať, napríklad aby sa mohli popýšiť slučím pierkom za klobúkom, potom sú tu takí, ktorí si ich natrhajú do vázičky, aby sa aj doma potešili ich krásou a vôňou skôr ako uvädnú, iným zase ostávajú poslovia jari naveky ukrytí, alebo skôr ukradnutí.
Chcel by som už začať písať „teplé“ jarné články, plné kvietkov, vtáčikov, chrobáčikov a žabiek. Ale urobím ešte posledný malý exkurz tohtoročnou, nesporne výnimočnou zimou. Dúfam, že nebude celkom od veci. Veď vo vyšších polohách Vysokých aj Nízkych Tatier je ešte stále súvislá snehová pokrývka a na niektorých miestach je viac ako tri metre snehu.
Som naozaj veľmi bohatý. Nechutne bohatý. Nebudem sa s tým vôbec tajiť. Naopak, prezradím vám, ako som k tomu rozprávkovému bohatstvu prišiel. Lebo chcem, aby ste to vedeli a aby ste mi závideli.
