Ja som si vybral cyklotrasu v Tichej doline, no už po prvých stovkách metrov v doline som si to s ohľadom na snehové vločky švihajúce do tváre rozmyslel. Bicykel som schoval za najbližší vývrat a ďalej som pokračoval pešo.
Po chvíli chôdze som našiel uhynutého vtáka, jastraba lesného.
Neviem čo sa mu stalo, ale je možné že pri love na chvíľu stratil orientáciu a nabúral do stromu, pod ktorým som ho našiel. Každopádne jastrab je vo vzduchu aj v lese skutočným akrobatom...
Rýchlo sa meniace počasie spôsobilo, že sneh ktorý padal na jastraba sa hneď roztápal a na jeho perí ostávali žiariace kvapôčky vody.
Aj keď ma jastrab ako fotografický objekt veľmi zaujal, po nejakej chvíli ma to prestalo baviť. Jednak mi začalo byť trochu chladno a tiež preto, že zápach zmoknutého peria nepatrí k mojim najobľúbenejším.
Sú aj iné zaujímavé veci, napríklad taký pokalamitný les.
Vyvrátená a ďalej žijúca vŕba
Takto nejako si predstavujem dôstojnú smrť každého stromu v lesných rezerváciách.
Tento mladý smrek vyrastá prirodzeným spôsobom na tele jeho predchodcu. Miesto kde bude rásť mu nevybral človek ale príroda.
Pohľad na Kriváň.
Tichý potok, v pozadí sú snehové mraky.
Pohľad smerom hore Tichou dolinou.
A celkom na záver, o tejto peknej mláke hneď vedľa cyklotrasy som sa dozvedel až z pera Janka Topercera , že je to nie je hocijaké čvachtavé spoločenstvo, ale významný biotop typu Vo4 Nížinné až horské vodné toky s vegetáciou zväzu Ranunculion fluitantis a Callitricho-Batrachion (3260) s dominantným machom kosierikom Palustriella commutata v ramene Tichého potoka :-).
