Nebudem vás dlho napínať, poviem vám, že svoje poklady si nosím stále so sebou, priamo vo svojom srdci a jedným z nich je - divoká príroda. Áno, divočina – to magické slovo ktoré pozná každý z nás. Prekvapení? Asi si teraz predstavíte panenskú prírodu, ktorú poznáte z filmov o divokom západe, alebo si vybavíte dažďové pralesy. Iní možno povedia, o čom to rozpráva, veď divočina už neexistuje! A pýtate sa aké je to bohatstvo, veď to všetko je úplne mimo nás.
Len máloktorí si uvedomujú, že divočinu môžeme vidieť nielen na televíznej obrazovke, ale že je všade navôkol. A môžeme ju dokonca nielen vidieť, ale aj cítiť, vdychovať, načúvať a dotýkať sa jej. Jednoducho sme na nej závislí a bez nej nemôžeme existovať. Sme jej neoddeliteľnou súčasťou.
Ale ak je to také jednoduché, potom sa určite pýtate, prečo ste ju doteraz nevideli? Máte pravdu, zase až také jednoduché to nie je. Je tu totiž jeden háčik. Divočina tu je skutočne bez ohľadu na naše predstavy o nej, no pravý zážitok z nej je tu len pre tých, ktorí ju dokážu objavovať a vnímať, pre tých, ktorí si uvedomujú jej význam pre náš život a naučili sa z nej čerpať energiu.
Takže ako vlastne na to? Určite to poznáte. Každý z nás to zažil stovky krát. Kráčate prírodou, pohrúžený do vlastných myšlienok, uvažujúc o tom, čo bolo v práci, čo vás čaká doma, alebo možno s mobilným telefónom na uchu... Zážitok z divočiny? Asi nie. Ale skúsili ste len na chvíľku zabudnúť na bežné starosti, zastaviť sa, zahľadieť a započúvať? Pokúsili ste sa naplno vnímať život okolo vás?
Teraz si možno poviete, prečo by som to robil, veď sú predsa oveľa dôležitejšie veci, ako takto márniť drahocenný čas. Ale vravím vám, ak ste to ešte neskúsili, spravte to. Neoľutujete. Odrazu sa ten dobre známy les, lúka, jazierko alebo hoci aj park, vždy taký fádny a nudný, zmení na nepoznanie.
Spev vtákov, padajúce lístie, vôňa kvetov, šušťanie trávy vo vetre, pach dažďom premoknutej pôdy, či pestré farby poletujúcich motýľov... Ak len zlomok z tej úžasnej pestrosti dokážete vnímať, ste určite na najlepšej ceste pochopiť, zažiť a zamilovať si divočinu..
Ak sa vám to podarí a uvedomíte si jej skutočnú cenu pre váš život, odrazu ju začnete sami objavovať doslova na každom kroku.
Potom zatúžite zažiť niečo viac.
Pravú a nefalšovanú divokú prírodu, v ktorej vám behá mráz po chrbte.
A ani sami neviete, či je to od chladu, ktorý ťahá z horského potoka, či vyžaruje z nekonečnej hviezdnatej oblohy...
... alebo je to rešpekt a bázeň pred neznámymi miestami, čo vás obklopujú.
A potom zistíte, že tej pravej divočiny, ktorú spoznáte, z toho úžasného prírodného bohatstva, vám doslova pred očami kúsok po kúsku ubúda. Zistíte, že s každým zničeným kúskom divočiny odchádza kúsok z vás, budete sa cítiť chudobnejší.
Uvedomíte si, že vás vlastne niekto oberá o VAŠE PRÍRODNÉ BOHATSTVO, že to, čo ste mali možnosť zažiť vy, už vaše deti nikdy nezažijú. A začnete rozmýšľať, čo sa s tým dá urobiť...
