Skôr ako sa dostanem k tomu, aká teda vlastne bola tá tohtoročná zima, začnem krátkym predhovorom.
Azda každý jeden človek má svoju vlastnú predstavu o tom, ako by mala vyzerať pravá zima, kedy by malo v lete pršať a určite každý z nás vie, kedy by mu asi najviac „seklo“ pekné počasie. Sú však aj takí, ktorým nevyhovuje žiadne počasie. Raz je sucho, potom mokro, raz je horúco, no a potom zase chladno. Každé počasie, ktoré im práve nevyhovuje, označia za zlé. Nie je to žiadny nový fenomén, rovnaké to bolo aj v minulosti.
No kým predošlá generácia chcela porúčať „iba“ vetru a dažďu, tá dnešná si už vybrala ťažšieho súpera – globálnu klímu. Proti jej zmene (momentálne je v kurze otepľovanie našej planéty) využijeme asi všetky dostupné prostriedky. Zatienime Slnko, uhlík zakopeme do Zeme, do morí vysypeme železný prach, vypustíme do stratosféry častice, ktoré odrazia slnečné žiarenie. Skrátka, sme schopní v boji s globálnymi klimatickými zmenami urobiť čokoľvek, a ako sme si už aj na Slovensku zvykli, za akúkoľvek cenu.
Vôbec nám pritom nevadí, že klíma sa od čias, kedy ju Zem dostala do vienka, neustále mení. Nevadí nám ani to, že nevieme, či to súčasné otepľovanie nie je len predzvesťou prichádzajúcej malej doby ľadovej.
Mnohí z nás ale nechcú bojovať. Sám za seba môžem povedať, že ja nechcem bojovať ani so zmenou klímy, ani s lykožrútom, ani s padajúcimi lavínami, či zarastajúcimi alpínskymi lúkami, ... To čo chcem, je aby sa ľudia naučili vnímať zmeny ako nevyhnutnú súčasť života. Chcem, aby sme si uvedomili, že chod vecí ovplyvniť ani zmeniť nemôžeme. Ale ako súčasť týchto zmien môžeme zmeniť sami seba, svoje myslenie, a o to by sme sa mali snažiť.
Toľko predhovor, a teraz tých sľúbených sedem zimných mesiacov. Vraví sa, že v Tatrách sú iba dve ročné obdobia. Zima, a sku--ená zima (tá je v lete, lebo vtedy sa nekúri). Niečo na tom bude. Prvý sneh sa na tatranských končiaroch objavuje už v septembri. Ani tento rok tomu nebolo inak.

... ale nasledujúci mesiac je, až na pár neroztopených fľakov, úplne bez snehu.

November. Zdá sa, že tentokrát to už zima myslí so snehom vážne.

Takto to vyzeralo na Štedrý deň na Chabenci.

V januári už bolo snehu dosť aj v lese.

Február ...

Potom prišlo marcové niekoľkodňové husté sneženie.

A takto to vyzerá teraz: apríl 2009.





Tohtoročná zima bola krásna a v mnohých ohľadoch jedinečná. Ako doteraz všetky, ktoré si pamätám.