Čo všetko nám teda umožňuje zákon o ochrane prírody a krajiny v národných parkoch? Najjednoduchšia, a pravdepodobne aj najsprávnejšia odpoveď je - "Úplne všetko!". Ale poďme pekne po poriadku. Čo sú to vlastne národné parky a na čo slúžia? NP sú všade vo svete vyhlasované za účelom striktnej ochrany a sledovania prirodzených procesov, prebiehajúcich na veľkých územiach bez akýchkoľvek úmyselných zásahov človeka. Ich poslaním je teda v prvom rade ochrana najcennejšieho prírodného dedičstva a samozrejme rekreácia spojená s poznávaním. Zoznam takýchto území vedie organizácia IUCN (svetová autorita v ochrane prírody).
My máme až deväť takýchto území, ktoré sme si nazvali národnými parkami. Podľa zákona o OPaK je v nich ochrana prírody nadradená nad ostatné činnosti. Zdanlivo je teda všetko v najlepšom poriadku.
Prvý šok vám asi spôsobím, keď poviem že iba jedno z týchto území (podmienečne) spĺňa kritériá IUCN pre kategóriu II - národný park. Tie ostatné (NP Malá a Veľká Fatra, Nízke Tatry, Pieniny, Poloniny, Muránska planina, Slovenský raj a Slovenský kras) ich nespĺňajú ani omylom.
Nebudem si to teda zľahčovať a moje zdôvodnenie, prečo si myslím že zákon o ochrane prírody je debilný, bude na príklade TANAPu, nášho najstaršieho a najznámejšieho národného parku, ktorý sa v zozname národných parkov sveta vyskytol.
Vlastné územie TANAPu, tak ako každého iného nášho NP, má zákonom priradený tretí z piatich stupňov ochrany prírody. Tento stupeň, spolu s ďalšími vymoženosťami zákona, umožňuje okrem iného to, že priamo v území TANAPu sa nachádza rozlohou najväčšie slovenské mesto - Vysoké Tatry, a tiež pravdepodobne najväčšia naholo vyrúbaná plocha lesa v celej strednej Európe. V TANAPe sa veselo poľuje, lyžuje aj stavia...
Asi si teraz poviete, že to už samo osebe zaváňa poriadnym prúserom. Ale pozor, teraz prichádza zápletka! V TANAPe leží zhruba polovica všetkých slovenských rezervácií, čo pri jeho výmere cca 74000 hektárov znamená, že väčšia polovica územia národného parku (okolo 39000 ha) sa nachádza v najprísnejšom - piatom stupni ochrany prírody.
V roku 2004 schválený výnos MŽP SR priradil časti týchto rezervácií aj štvrtý alebo tretí stupeň, ale tým vás nebudem zaťažovať, zvlášť keď ministerstvo pozabudlo k tomuto výnosu vydať aj mapovú prílohu a tak dnes už poriadne nikto nevie, kde aký stupeň platí. Namiesto toho hneď pristúpim k rozuzleniu zápletky.
Na Slovensku síce máme cez rôzne zákazy v zákone zabezpečený bezzásahový režim aspoň v tom najvyššom - piatom stupni. Ale v praxi sa ním nechráni skoro vôbec nič. Jednak je to preto, že zákon umožňuje výnimku z týchto zákazov a my sme si z nej spravili pravidlo, úradníci v rezorte ŽP udelia do týchto území ročne stovky výnimiek na najrôznejšie činnosti. Medzi najbežnejšie výnimky patrí usmrcovanie živočíchov, ťažba dreva, poškodzovanie vegetačného krytu a vjazd motorových vozidiel do rezervácií.
Ďalším dôvodom, prečo piaty stupeň nič nechráni, je jeho lokalizácia. Znovu to vysvetlím na príklade TANAPu. Ako som už spomenul, polovica slovenských rezervácií je v TANAPe. Keď sa teda bližšie pozriete na mapku Tatier, zistíte že v tatranských rezerváciách sa nachádzajú v prvom rade do neba sa týčiace tatranské štíty, potom je to kosodrevina a pod ňou ochranné lesy na strmých svahoch. Všetky tieto lokality sa chránia samé, pretože, až na malé výnimky, zasahovanie v nich neprichádza do úvahy už len z technologických a ekonomických dôvodov. Zvyšok tvoria prevažne nižšie položené lesné porasty. Tieto porasty sú sprístupnené cestami a keďže boli po vetrovej kalamite vyťažené, momentálne sa na nich lesníci snažia vysadiť nový les. Po šesťdesitich rokoch ich statočnej práce tu totiž dnes zostali stovky hektárov nezalesnených plôch, rýchlo zarastajúcich inváznymi druhmi bylín a tráv.
Keď to teda zovšeobecním, slovenský zákon o ochrane prírody nezabezpečuje v národnom parku ochranu žiadnemu stromu ani živočíchovi, ale naopak umožňuje bezbrehú ťažbu, budovanie lesných ciest, ničenie pralesov, výstavbu hotelov a zjazdoviek, organizovanie poľovačiek a laserových show, skrátka fantázii sa v slovenských NP medze nekladú.
Ešte jedno upozornenie na záver. Ak stretnete ako náhodný turista v národnom parku človeka relizujúceho svoje sny, či už bude sedieť v lesnom traktore ťahajúcom drevo z rezervácie alebo sa bude voziť v terénnom aute s logom národného parku, či sa bude skláňať nad zastreleným jeleňom alebo bude okolo seba striekať pesticídy, je to jedno. Vy majte na zreteli, že ten človek to s najväčšou pravdepodobnosťou robí v súlade so zákonom. A nech bude váš údiv akokoľvek veľký, dávajte si pozor aby ste nevybočili z vyznačeného turistického chodníka, porušili by ste zákon!
