My ženy sme čakateľky . Celý život v niečo dúfame a čakáme, že sa to zmení tak, ako by sme si to predstavovali...Žena dokáže obetovať jednému mužovi cely svoj život, slepo mu veriť v dúfaní, že ona je pre neho ta jediná pravá a že žiadna iná sa jej nevyrovná. V domnení, že len ona mu dá to všetko čo potrebuje. Toto je ten najväčší omyl v akom mnohé žijeme. Chlapi sú úplne z inej planéty ako my, česť výnimkám , mužom, ktorá sú empatiskejší a charakterní. Nuž ale takí sú už zväčša všetci vypredaní. Mužská časť populácie žije pudovo, ako by si vôbec neuvedomovali základné hodnoty toho, čomu hovoria život. Nevnímajú city okolo seba, hlavne že sú spokojni, s plnou peňaženkou a prázdnymi gulami. Pardon za výraz, ale je to tak! My hlupane sa dokážeme zamilovať ani nie tak to konkrétnej osoby a jej vlastností, ako skôr do ideálu, ktorému si tú osobu prispôsobujeme. Chybujeme a potom nariekame kde sme spravili chybu a prečo sa nám láska nevracia keď sme toľko energie do toho investovali. My sa stále obzeráme a kladieme si otázky ,,prečo ? prečo ?? prečo ???“. Chlapi sa neobzerajú, oni iba kráčajú a oči im behajú po každej sukni čo prejde okolo. ,,Keď nedá tá moja, tak dá iná!.“ To je myslenie, ktoré chceme zmeniť ale pritom dávno vieme že je to nereálne a našimi schopnosťami nedosiahnuteľné. To by sa takému chlapovi musel prestať vyvíjať mozog v nohaviciach a musel by začať rásť v hlave. Možno je môj názor na celé toto príliš feministický, ale viem že od pravdy ďaleko nie som! Roky ubiehajú a ženy si chcú budovať v živote svoju pyramídu, aby raz prišli na svoj vrchol z ktorého sa budú pozerať spätne čo všetko dokázali. Každá chce svadbu v bielych šatách, dobrého manžela ktorý by jej bol verný, roztomilé detičky a prácu, ktorá by spĺňala všetky spokojnostné kritéria. Všetky dokážu stihnúť dieťa, manžela aj prácu, no nie každý muž vie pochopiť, že harmónia prináša aj obety a že si musí zvyknúť na fakt že nebude mať doma každý deň vyfintenú porno hviezdu tak, ako si to on predstavuje, len preto, že on je chlap a tiež ma svoje potreby..a znova sme tam kde sme boli: „keď nedá ta moja, tak dá iná“. A žena zasa doma čaká s deckami na krku plače do vankúša , rozmýšľa, kde spravila chybu, že sa nemá ani komu zdôveriť, že sa jej rozpadá vzťah a nemôže s tým nič spraviť, pretože nevie kde má hľadať príčinu. Zatiaľ čo ona plače, jej ,,milovný“ si užíva so susedkou vo vedľajšom vchode. A tu je tá slabosť ktorej ako prvý dokážu vždy podľahnúť muži. Namiesto toho aby si niečo budovali a aby dokázali oceniť niekoho kvality a morálnu slušnosť. Pôjdu radšej v túlavých topánkach a potom sa s tým ,,ničím“ vystatovať pred kamarátmi, čo všetko dnes stihol, koho pretiahol a aká je ta jeho žena neschopná. Pritom si vôbec neuvedomuje, že na tu svoju tajnú ,,jebačku“ ide vždy s plným žalúdkom a v čistých vypratých a vyžehlených handrách od svojej ženušky...veď keby sa o neho takto starala milenka, mohla by sa žena zatiaľ starať o to, čo už obrába niekto iný!!
A takto žije nespočetne množstvo z nás, žijeme vo svojej ilúzii ideálneho muža, ktorý neexistuje .Naše city si zaslúži iba bežec na dlhú trať a nie každý radový šprintér...Zamyslime sa a žime pre seba...pretože každý ma šancu iba raz!!!
