Veronika Kalovská
ODRAZ UDALOSTÍ V ROKOCH 1914 – 1945 V OSUDOCH RODINY
http://www.vnjh.sk/eustory/download/zbornik.pdf celý članok na str.216
,,Ak nebudes odomna mnoho ocakavat, budu sa ti zdat aj male veci velkymi! Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
http://www.vnjh.sk/eustory/download/zbornik.pdf celý članok na str.216
..často robíme rovnaké chyby v živote..akoby to bol jeden veľký labyrint, z ktorého sa nevieme dostať. Ubližujeme ľudom, na ktorých nám záleží a pritom si neuvedomujeme že svojimi činmi blížime hlavne sami sebe. Rozhádžeme si zakaždým celé svoje krehké vnútro a svojimi spurnými myšlienkami ničíme všetko okolo seba ako hurikán! A načo je toto všetko dobre ? Nevedie to k ničomu, len sami seba nekonečne utvrdzujeme vo svojej slabosti .
..Raz som šla prázdnou vidieckou uličkou a na chodníku sedela slečna, na pohľad mlade dievčatko bez skúseností, bez zážitkov, rodiny či priateľov. Vlasy mala zopnuté a v jednom kuse si naprávala ofinu ktorá jej zakrývala veľké a tak nádherné orieškovo-zelené oči. Ako tak zdvihla pohľad, uprela ho na mňa, vtedy v jej pohľade bolo cítiť výčitku. Nie výčitku voči mne, bola som len náhodne kráčajúci človek, ale výčitku voči sebe samej a s otázkami ktoré zapĺňali jej hlavu, nedovolili jej smiať sa a sťahovali jej hrdlo tak silno že by ste jej na pohľad uverili že je nemá...
je rozdiel medzi mužom a ženou??? Fyzicky je to už na Aký pohľad zreteľné, ale čo tak nazrieť hlbšie a popremýšľať, prečo sa my ženy kvôli tým chlapom stále tak trápime...!? Odpoveď je viac ako zrejmá, len príčina je stále niekde v nedohľadne. Už od dávnych vekov sa muži hrali na lovcov, silákov a ženy boli tie ktoré sa doma starali o domácnosť a o mužove, či pohodlie celej rodiny. Čo za to čakali? Stále iba dúfali v ich náhodnú pozornosť či vďaku za starostlivosť ktorú preukazovali.
...Už samotný názov prezrádza že budem písať o niečom mystickom ..o niečom čomu veríme väčšinou my ženy, nie že by som chcela podradiť našu mužskú a tak zbožňovanú časť populácie, ale skratka my ženy sme viac sensiibilne založene a mame väčšiu potrebu veriť v naše vnútorné dúfania! No čo poviete ? Myslím si, že súhlasíte...Preto sme iné a ako sa vraví, tie nežnejšie a citlivejšie polovičky!
...,, Niekedy sa človek, každý jeden, len tak zamyslí a začne premýšľať. Hladí do prázdna, úplne nepritomne a pritom vie že je to zbytočné. Začne v sebe riešiť nepodstatné veci, otázky minulosti a budúcnosti. Nezmyselné veci, ktoré sa len takým nekonečným hladením do steny nikdy nestanú skutočnosťou, ktorú by si prial, či niekde podvedome vidí !!