J.H.
Inak, nebyť toho, že ho objaví ako výnimočne (aj literárne) nadaného študenta vtedajší prof. ostrihomský kanonik Jur Palkovič, ktovie, ako a kam by sa v tej ťažkej dobe uberala jeho cesta..? Palkovič ako jediný najviac podporoval a rozvíjal talent mladého Hollého pre literatúru a básnictvo, čo sa mu vrátilo v podobe literárnej aktivity Hollého, ktorá bola naozaj všestranná, obdivuhodná. Jeho básnické texty - ako dvadsaťročného mládenca sa vyznačujú myšlienkovou vypelosťou s vyskokokultivovaným štýlom. (časomerná poézia) Čo nám dokazuje vo všetkých svojich dielach... Neskôr priateľský vzťah a záujem študenta a profesora prerástol do literárnej spolupráce. Palkovič Hollého neustále morálne podnecoval, finančne držal nad vodou (a to nielen jeho..preto „mecén“) a zároveň mu bol i výborným odborným poradcom, za čo mu Hollý rád opätovne brilantne sekundoval v jeho diele.
(o.i. ostrihomský kanonik a akademik Jur Palkovič, mne svojou osobnosťou sympatický pán pôsobil dve desaťročia okolo a. D. 1800 v Trnave na univerzite /založená bola pokiaľ si dobre pamätám v a. D. 1635/ v seminári ako profesor morálnej a pastorálnej teológie + cirkevného práva a filozofie. Spomínam Trnavu, pretože sa viaže k J.H. Inak pôsobil aj ako prefekt v Bratislave a po presídlení ostal v Trnave. Okrem toho bol vychyteným bibliotekárom a nemenej významným (aj literárnym) mecénom /príspevky na opravy kostolov, financovanie literár. prác atď./, spoločensky vysoko akceptovanou osobnosťou, ako aj verný stúpenec + kolega Antona Bernoláka. Končil štúdium rok po A. Bernolákovi. A ešte niečo... Po náhlej smrti A. Bernoláka bol práve on vedúcou osobnosťou bernolákovcov, uznávanou autoritou pri obrane pravidiel bernolákovskej spisovnej slovenčiny a jej presadzovaní do náboženskej, či svetskej literatúry. Nesmiete si ho však pomýliť s jeho menovcom Jurajom Palkovičom /a.D.1769–1850/, dlhoročným profesorom evanjelického lýcea v Bratislave. To je už iná kapitola J)
Hoci sa J.H. pripisuje už niečo cez dvojstoročnica J, stále ostáva tento nenápadný (na vzhľad) muž najväčším bernolákovským básnikom, najvýznamnejším predstaviteľom obrodenskej generácie. Je akýmsi vrcholom, či snáď završiteľom básnického klasicizmu na Slovensku. Napriek tomu, že jeho odkaz je veľkolepý, bohatý, dovolím si poukázať na jeden dôležitý fakt, ktorý mnohí „nezaujatí“ možno až tak nevnímajú u neho a síce, že jeho dielo prechádzalo zložitým hodnotiacim procesom a to nielen z hľadiska otázky posudzovania ideovo-umeleckých vlastností, ich výkladu, či samotného použitia pre národno-buditeľskú prácu, ale aj skreslenia a priameho zneužitia. Akého? Je to na dlhšiu kapitolku, ale predsa krátko jednu vec... Napr. rozpínajúci sa klerikálny nacionalizmus má na svedomí dopustenie najväčších chýb vo výklade, v popularizácii a v sprístupňovaní diela J.H....podľa mňa z neho urobil príklad protičeského básnika, zahalil jeho verše do akejsi „svojskosti“, pravdepodobne vďaka negramotnosti zopár hláv, ktoré nevedeli rozlišovať a čítať šesťstopový daktylospondejský verš-hexameter, tak charakterisický pre klasicistov na čele s J.H. Avšak sú tu i ďalšie diletantské výklady „intelektálov“, ktorí neskôr opäť posunuli celostné dielo medzi diela s črtami klerikálnosti, čo je zásadná chyba, ktorá vlastne potiera jeho pôvodný odkaz...
Dielo J.H. je veľmi rozsiahle, obzvlášť na blog J. Takže v skratke.. Počiatky jeho básnickej tvorby sa datujú od a.D. 1805, kedy študoval na seminári v Trnave. Okrem jeho vlastnej tvorby sa mu výborne darilo prekladanie diel antických básnikov do bernolákovčiny (ktorými sa nechal inšpirovať vo svojich dielach..) a zároveň mu to pomohlo vytvoriť súbor presných pravidiel, ktorými zadal princípy časomerného veršovania. („Rozličné básňe hrdinské, elegiacké a lirické“ z Vergilia, Teokrita, Homéra, Ovidia, Tirtea a Horáca, preklad Vergiliovho eposu „Eneida“, Homérova „Iliada“ atď.) Význam Hollého prekladov je obrovský hlavne z jazykovej stránky, čím dokázal, že bernolákovčina ako jazyk bola schopná plniť všetky funkcie, napr. aj umelecko-estetickú, ktorá bola obzvlášť náročnou. Ďalšími početnými dielami J.H. sú hlavne hrdinské antické eposy („Svatopluk“ a jeho podtitul „Víťazská báseň ve dvanásťi spevoch“), duchovný epos, inak najrozsiahlejšie epické dielo „Cirillo-Metodiada“), v ktorom vyzdvihuje a zvýrazňuje duchovný a kresťanský rozmer slovenskej histórie. Azda najznámejším dielom J.H. je 21 idylických selaniek („Selanky“), v ktorých nám vykresľuje čistý svet prírody a jednoduchý pastiersky život inšpirovaný Vergíliom. J.H. sa tu ukázal ako básnik prírody, v ktorej všetko žije, hrá farbami a „ožíva“ – často vdychuje život prírodným úkazom atď. Svoj smútok nad osudom Slovanov zachytil v elegických žalospevoch „Žalospevi a Ódi“. Vo svojich básniach ospieval okrem prírody, národa i svojich blízkych priateľov (napr. i Jura Palkoviča „Na smrť Jura Palkoviča“...), osobnosti slovenských dejín, členov panovníckych rodín... Jeho ódy a lyrika vyšli v súbornom diele „Pěsne a Rozličné básňe“. Svoje celoživotné dielo zavŕšil súborom duchovných piesní, ktoré vyšli pod názvom „Katolícki spevňík“ I. a II..
Ďakujem za pozornosť :-), rada prijmem kritiku, či už negatívnu alebo pozitívnu, hlavne nech je konštruktívna a zároveň prosím o vynechanie invektív akéhokoľvek charakteru a uvádzanie príspevkov nesúvisiacich priamo s článkom. Pekný deň.
