Obsedantno-kompulzívna dora. Milujem dvoch mužov a cestovanie. Zaujíma ma móda, umenie, imponuje mi Egon Gál a ľudia s dobrým vkusom. Zoznam autorových rubrík: Literárne okienko, Súkromné, Nezaradené
Náš ročný syn, ktorý rovnako tak ako mnohí ďalší jeho súkmeňovci vstáva dosť zavčasu. Zabaviť ho a urobiť mu ranný program nieje problém, pretože sa dokážeme zahrať, prečítať knižky a.p., no rada by som ho nechala pozrieť si aj nejakú rannú rozprávku, ktorá aktuálne beží na niektorom z TV-programov. Ha, zistila som, že je to problém a to aj cez víkend - už dlhšiu dobu. Ešte malý dodatok, nemáme Cartoon Network, ani Minimax.. etc. ...
No to bolo zasa...Higgins, O´Sullivan, miláčika deda Davisa nebudem ani spomínať (myslím, že komentoval na Eurosport2), Fu etc. - všetci pošli v čert :-)..
Toto symbolické prirovnanie mi napadlo včera pri nákupe a hodí sa pre nášho syna...
Obvykle pozerávame s malým pri kŕmení ráno TV Markíza a ich reláciu Teleráno. Okrem toho, že to človeka ráno príjemne naladí a nenásilne preberie, dozvieme sa tam aké hlásia počasie a vždy nejakú zaujímavosť - avšak včera som to nechtiac v rýchlosti preklikla myslím na STVčku, kde prebiehalo jednanie v parlamente, hodina otázok poslancov Ficovi a tak podobne. Celé by to bolo o.k, hoci osobne túto koalíciu nemusím do momentu, kým nevystúpila s príspevkom (?) tiež koaličná poslankyňa s témou externého štúdia a štúdia na VŠ...po necelých asi troch minútach jej prednesu ma chytal amok a preklikla som to radšej na Markízu.
Toto moje krátke zamyslenie v podobe gulášikovitého :-) blogu vzniklo teraz narýchlo medzi odchodom návštevy a uspávaním nášho 3-mesačného syna...preto žiadna extra štylistika :-). sorry. Téma je síce veľmi obšírna, stále aktuálna a obohraná, nemienim tu o nej siahodlho filozofovať, len mi dovoľte názor...
Niekedy som tak povrchne frfľala... že koho si to tam zasa Štefan pozval a čo téma..bla-bla.., inokedy sa mi pomerne úspešne po únavnejšom dni podarilo niečo aj prespať (sorry Štefan). Inokedy som skritizovala Tvoje oblečenie, obzvlášť jeden šedý vyťahaný štrikovaný pulóver, mal si ho na poslednom sedení alebo to, ako máš zastrihnuté vlasy... No napriek tomu som sa vnútorne tešila na sledovanie Tvojej relácie, na vždy zaujímavo sa rozvíjajúcu diskusiu, ktorej smerovanie som pokročením času očakávala rovnako ako veľa iných sledujúcich ľudí...
Srdečne zdravím blogerskú pospolitosť, napriek faktu, že je už pomaly prvý mesiac „vťahu“Vám všetkým prajem úspešný Nový rok, či už v súkromí alebo práci...vyberte si. No a vzhľadom k tomu, že uvítacie výbory našťastie už neexistujú (pri zotrvaní tejto vlády však aj „Fénix“ môže povstať z popola..) – týmto si dovoľujem seba privítať opäť po dlhšej odmlke „na scéne“..dobre, nenapísala som veľa hutných a intelektuálne nabitých článkov, ale o to viacej sa práve teraz teším, že sem zavítam častejšie.
Ospravedlňujem sa vopred všetkým, ktorí sa cítia mojím článkom a jeho „tónom“ dotknutí, i keď viem, že mám v niečom pravdu. Ešte pred pár minútami som myslela, že napíšem na tému nezamestnanosti seriózny-vážny článok, aké tu bežne čítame na dennom poriadku, ale nedá sa.. Keď som skopírovala z netu ten malý „prehľad“ požiadaviek, tak mi to prišlo smiešne (i keď cez slzy).
Článok berte ako jeden z mnohých možných pohľadov na túto všeobecne veľmi obšírnu a náročnú spoločenskú tému a samotný predmet. Hoci som výsledky výskumov a štatistík našla na internete, kde ich je veľa a rôznych - všetky majú vždy spoločné to hlavné a na základe toho a mojich skúseností z bývalého zamestnania vo vysokom školstve by som to vyhodnotila asi takto.. UPOZORNENIE : pokiaľ sa vás táto téma bytostne dotýka, nečítajte prosím text, mohol by vás nasrať/uraziť, pretože platí stará pravda ako sa vraví “blázon pokladá za duševne chorých všetkých okolo seba, len nie samého seba..“.
Tento naivný výňatok z mojich čisto súkromných postrehov sa skladá z drobných „maličkostí“, ktoré robia svet a venujem ho tým, ktorí si chcú oddýchnuť, nevyhľadávajú ťažké intelektuálne články v dnešný deň, nachvíľu sa ponoria do svojho vnútra a skúsia pátrať vo svojej mysli popri čítaní tohoto článku - po obrázkoch, dojmoch, ktoré ich robia šťastnými v daný moment alebo im minimálne pri spomienke na vôňu, či onú situáciu nabehne husia koža alebo podvedomý úsmev na pery.. Takto si často spríjemňujem deň, či už pri práci alebo ak som sama.. Takže, pokiaľ patríte do skupiny ľudí, ktorí majú vždy all under control a nebaví vás čítať pozorne medzi riadkami - neobťažujte sa čítaním prosím..
J.H. narodený v Borskom Mikuláši (a.D.1785-1849) v roľníckej rodine bol jednoduchým, vysoko inteligentným a nadaným mladým mužom, študoval na gymnáziu v Skalici, na vyššom v Bratislave a napokon v Trnave teológiu, kde sa stretol s bernolákovcami viď nižšie (prof. Palkovič) a vysvätený za kňaza bol okolo a.D.1808. Neskôr pôsobil v Pobedime ako kaplán, potom ako farár v Hlohovci a väčšinu svojho života prežil na fare v Maduniciach, kde vytvoril väčšinu svojich diel. Po osudnom požiari fary /utrpel zranenia a popáleniny, takmer stratil zrak/ sa uchýlil na Dobrú Vodu ku svojmu spolužiakovi Martinovi Lackovičovi, kde dokončil svoju životnú púť.
...mám rada toto pre mňa veľmi rýchlo ubiehajúce krásne obdobie do Vianoc, na ktoré sa vždy v duchu celý rok teším a priznajme si veru, kto by aj nie? ,
dobre, že sa včera chlapil náš pán minister Palko, mimochodom vždy dobre oblečený a mne veľmi sympatický v politickej diskusnej relácii, ako sa nám darí eliminovať trestnú činnosť, vrátane vrážd a nech sa páči napríklad dnes..
