Jej poloha na brehu Červeného mora ako aj relatívna blízkosť preslávených egyptských pamiatok v Luxore, Karnaku, Thébach, ale aj Káhire z nej urobili obľúbenú destináciu pre európskych turistov. Dnes sa mesto rozrastá nevídanou rýchlosťou a pozdĺž pobrežia vzniká čoraz viac nových hotelových komplexov.
Okolo nich zasa nové nákupné strediská.
Tam si môžete kúpiť všetko, od výmyslu sveta- oblečenie, krásne uteráky, šatky, porcelánové výrobky ako hrnčeky, popolníky, taniere, potraviny, cigarety, kožené výrobky ako opasky, bundy, topánky, kabelky z kože hovädzej, ťavej, hadej, krokodílej...Ale aj typické egyptské výrobky a suveníry, či už rôzne sošky z čierneho, modrého, zeleného, červeného kameňa alebo z alabastra, papyrusy, krásne kožené ťavy, keramické a porcelánové vázy, amfory, prekrásne zlatnícke výrobky zo zlata a striebra atď. Samozrejme, obľúbené vodné fajky (šiša) a všetko k nim. Ponuka je naozaj široká a remeselnícka zručnosť výrobcov je zárukou väčšinou vysokej kvality.
Dopravu v tomto meste zabezpečujú hlavne všadeprítomné busy, všetky sú rovnaké, biele vany Toyota.
Ak by ste si mysleli, že je to MHD ako u nás, veľmi by ste sa mýlili. Tieto busy nejazdia podľa žiadneho plánu. Jednoducho makajú sem a tam po meste, ktoré je roztiahnuté len severo – južným smerom. Stačí sa postaviť na správnu stranu ulice, zdvihnúť ruku a najbližší vám hneď zastane. Poviete kam chcete ísť a on vám na danom mieste zastane. Aby to nebolo také jednoduché, aj tu si treba dať pozor na arabského obchodného ducha. Pri nástupe sa musíte spýtať: Bus or taxi? Šofér odpovie bus a cesta vás bude stáť jednu egyptskú libru (cca 5 Sk). Ak sa to neopýtate, tak je, samozrejme, taxi a zaplatíte 10 libier.
Situácia na cestách je tiež typicky arabská. Hlavným pravidlom je, že nie sú žiadne pravidlá. Semafór som tam nevidel a inak je asi najdôležitejšou súčasťou každého auta trúba. Trúbi sa tam vždy a všade, večer, keď je tma, sa tam nesvieti a svetlá sa používajú ako trúba, na blikanie. Nepochopil som to, kedy kto má zablikať alebo zatrúbiť, ale jazda v protismere je tiež bežný jav. Napriek tomu som tam nevidel ani jedno „buchnuté“ auto alebo dopravnú nehodu.
Ak sa takýmto busom dáte odviesť do Daharu, alebo stačí povedať „down town“, dostanete sa do odlišného prostredia domorodého obyvateľstva. Do centra Hurghady, starého mesta. Nie je to nebezpečné a aj tu sú na turistov zvyknutí a pripravení. Rozdiel je v tom, že je tu turistov málo, niekedy máte pocit, že ste tam sami. Obchody sú menej honosné, prevláda v nich tovar, ktorí kupujú aj domorodí obyvatelia.
Dahar žije rytmom domácich obyvateľov.
Arabi nepijú, nesmú. Päťkrát denne sa modlia v mešitách. Namiesto barov majú takéto šiša bary, kde fajčia vodné fajky. Možno majú aj hašiša bary, ale tie som nevidel.
Chudobu cítiť na každom kroku, na ulici žobrú deti, váľajú sa tam haraburdy, nie všade, len sem-tam.
Za pár libier sa môžete po meste aj povoziť. V rámci nákupov vás tento pán počká pred každým obchodom.
Napriek chudobe, ľudia sú aj tu príjemní, vždy usmiati. Vyrovnaní so svojim životom, nemajú problém. Posiejalú vám na Slovensko tento pekný pozdrav.
Tento pozdrav si potrite pozornejšie, aby nedošlo k nedorozumeniu.
A toto je to hlavné čo mi utkvelo v pamäti po dvoch návštevách Egypta. Usmiaty personál hotelov, taxikári, predavači. Všetci dávajú svojimi úsmevmi najavo, že štastie bez peňazí nie je utópia, že sú to dobrí ľudia, nie skupina špinavých, neschopných a nevzdelaných teroristov, ako si ich mnoho ľudí predstavuje. Väčšina z nich dokáže plynulo rozprávať viacerými svetovými jazykmi. Zoberme si z nich príklad a nemračme sa vkuse. Proti nim sa máme omnoho lepšie. Alebo sa nemáme?
Pokračovanie nabudúce ...
