V prvom rade si treba uvedomiť, že pri odchode do dôchodku si vyberiete nasporené prostriedky a kúpite si za ne doživotný dôchodok. Kľúčové slovo je kúpite. Ak si niečo kúpite, miniete peniaze. V tomto prípade si kúpite finančnú službu.
Táto finančná služba sa volá doživotný dôchodok a ide o prísľub poisťovne, že za vaše peniaze vám bude do konca vášho života vyplácať dôchodok v dohodnutej výške.
Pretože je doživotný, nikto vopred nevie, koľko rokov sa bude vyplácať. Preto treba použiť štatistiku a pravdepodobnosti a určiť strednú dobu života človeka pri odchode do dôchodku.
Jednoduchý príklad:
Nasporená suma 1 mil. Sk sa použije ako jednorazové poistné na doživotný dôchodok. Stredná doba života človeka pri odchode do dôchodku je 20 rokov. Aký bude dôchodok?
Najjednoduchšie: 1 mil. / 20 rokov = 50 tisíc Sk/rok, čo je cca 4.166 mesačne, samozrejme bez úrokov, bez úmrtnosti, nákladov a iných vplyvov na výpočet. Ako rýchly odhad je to dobré, malo by to byť o niečo vyššie.
Poisťovňa bude teda dôchodcom vyplácať 4.166 Sk mesačne, kým budú žiť.
Ak pán A bude žiť, len 2 roky, minie len 100 tis. Sk a zvyšných 900 tis. Sk ostane v poisťovni, ktorá ich vyplatí pánovi B, ktorý bude žiť 38 rokov. Samozrejme zase bez úrokov a podobne. Dokopy si páni A a B zaplatili dôchodok na 40 rokov a tolko aj minuli.
Peniaze tých, čo žijú krátko neprepadnú poisťovni, ale platia sa z nich dôchodky tých, ktorý žijú dlhšie. Výška dôchodku je napočítaná tak, ako keby sa každý dožil strednej doby života. Ak by to tak nebolo a dôchodky by sa dedili, odkiaľ by mali poisťovne peniaze na dôchodky pre ľudí, ktorí sa dožijú napríklad veku 100 rokov? Platí tu princíp ekvivalencie, ktorý hovorí, že nasporené prostriedky (netto) by sa mali všetky rozdeliť na dôchodky. Aj to tak je, nato máme štátny dozor.
Ale človek, ktorý má peniaze v banke sa musí rozhodnúť, koľko si ročne vyberie. Ak si vyráta strednú dobu života človeka v jeho veku, rozdelí si sumu na toľko rokov a začne vyberať dôchodok. Podľa príkladu vo výške 4.166 mesačne. Vieme, že mu to vydrží 20 rokov. Po 20 rokoch ale nebude mať z čoho žiť. Kto sa oňho postará, pôjde na ulicu? Aby k tomu nedošlo (pretože je to o tom, že sa vypláca dôchodok doživotne), ti čo žijú krátko platia tým čo žijú dlho.
Takže zhrniem: pre človeka, ktorý bude žiť krátko by bolo lepšie mať peniaze v banke, pre toho, čo bude žiť dlhšie je lepšie mať doživotný dôchodok.
Ale ak by sa ľuďom dovolilo si vybrať, vznikli by ďalšie 2 problémy:
1. kto sa postará o tých, čo dali peniaze do banky a nechcú do 20 rokov zomrieť?
2. do poisťovne by chodili len tí s predpokladom dlhovekosti, čo by viedlo k tzv. antiselekcii, ktorá by zvýšila strednú dobu života a spôsobila by tým nižšie dôchodky.
Všetko je to veľmi zjednodušené, dúfam, že neurazím ľudí, čo si potrpia na presné definície, ako v mojom článku o integráloch.
Na ďalšie prípadné otázky odpoviem rád v diskusii.
